S pribúdajúcimi rokmi sa zvyšovala výroba
Rok 1989 sa celý niesol v znamení päťdesiatročného výročia začatia výroby obuvi. Prvé páry topánok boli vyrobené 15. júla 1939 a na ich výrobe sa podieľalo niekoľko stoviek pracovníkov, ktorí našli práve tu svoje zamestnanie.
„Búrlivý rozvoj podniku začal po roku 1945 a po dovŕšení porážky buržoázie po roku 1948. Na počesť 4. výročia bojového prechodu Nitrianskej partizánskej brigády A. G. Smirnova, bolo 13. februára 1949 mesto premenované po hrdinoch SNP na terajší názov Partizánske a firma Baťa na Závody 29. augusta.“
Rozvoj podniku sa dá jasne vyjadriť aj v štatistike. „V roku založenia obuvníckej výroby podnik vyrobil milión sedemtisíc párov obuvi s počtom 1485 pracovníkov. V roku 1950 to už bolo 11 069 000 párov, ktoré vyrobilo vyše šesť tisíc pracovníkov a bol zaznamenaný takmer trojnásobný rast produktivity práce z výroby tovaru oproti absolútnej produktivite práce v roku 1939. Dnes, po päťdesiatročnom trvaní výroby obuvi táto vzrástla tridsaťkrát pri pätnásťnásobnom raste produktivity práce z výroby tovaru a takmer jedenásťnásobnom raste zamestnanosti.“ V čase publikovania článku podnik exportoval 46% do zahraničia a obuv so značkou ZDA Partizánske sa predávala takmer v 60 štátoch sveta. Najväčším zahraničným odberateľom v tom období bol Sovietsky zväz.
Pribudnú lesoparky
Životné prostredie je dôležitým prvkom spoločnosti, a preto sa venovala istá pozornosť aj zvyšovaniu počtu lesoparkov v okrese. „Pre mestá nášho okresu sa spracovávajú projekty lesoparkov v dostupných lesných masívoch s možnosťou využitia pre každodennú rekreáciu. Pre mesto Topoľčany sa ráta s využitím lesa v katastrálnom území Tesáre o rozlohe 225 hektárov, pre mesto Partizánske je určený les medzi Brodzanmi a M. Uhercami, o rozlohe 150 hektárov a pre mesto Bánovce lokalita Pažiť o rozlohe taktiež 150 hektárov.“
Ide o životné prostredie
Ochrana prostredia, v ktorom človek žije, nebola cudzia ani deťom v školách, o čom svedčia krúžky, ktoré mohli žiaci navštevovať. „V školách okresu je vyše 80 prírodovedných krúžkov, z nich približne jedna tretina sú krúžky mladých ochrancov prírody.“ Aktivity, ktoré sa vyvíjali v týchto skupinách neboli len pasívne. „Deti sa oboznamujú nielen s úlohami na úseku zveľaďovania a ochrany prírody, ale tiež samy robia praktickú činnosť – zhotovujú a vyvesujú búdky, prikrmujú vtáctvo, skrášľujú okolie škôl, verejných priestranstiev a pod.“
Správy z 29. augusta a 5. septembra 1989.
