Úspešne nás reprezentovali
Na šiestom ročníku Festivalu trampskej piesne, známeho aj pod názvom Ozveny ciest, sa zúčastnilo aj desať amatérskych hudobných skupín zo Slovenska a jedna z Čiech. Festival sa konal v prírodnom amfiteátri v Tlmačoch.
„Tento netradičný hudobný žáner náš okres zastupovali dve hudobné skupiny, Sedmikráska a Pohoda, obe z Topoľčian. Sedmikráska je pravidelným účastníkom festivalu a svoj tohtoročný program obohatila o vystúpenie Róberta Kajzera, čo oživilo program v závere festivalu. “
Majú sa čím pochváliť
Študenti z SOU nábytkárskeho pestovali popri škole aj rôznorodé športové aktivity. Dokazuje to článok z roku 1989, ktorý opisuje všetky činnosti, ktoré popri vyučovaní študenti organizovali.
„Pre podnietenie záujmu začali v SOU nábytkárskom v Topoľčanoch organizovať i turistické vychádzky a zábavné súťaže v netradičných športových disciplínach. V učilišti môžu žiaci okrem toho pracovať v desiatich branných a športových krúžkoch, napríklad v hádzanárskom, plaveckom, šachovom krúžku. Pravidelne sa zapájajú do plnenia odznaku zdatnosti, do súťaže Učňovská mlaď strane na počesť, v ktorej dosiahli v rámci SSR už nejeden raz vynikajúce výsledky.“
Bola Krnča vždy Krnčou?
Pôvod názvu Krnča bol v minulosti nejasný a aj preto sa touto témou zaoberali i v periodiku Kultúra slova, odkiaľ čerpali poznatky novinári Dnešku z roku 1989. Na korene názvu tejto obce sú dva názory. „Niektorí jazykovedci tvrdia, že názov Krnča súvisí s poľnohospodárstvom (krňa – prasa). Okolo obce sa nachádzali žaluďonosné lesy, v ktorých sa mohli pásť ošípané. Bol to celkom bežný spôsob ich výkrmu až do konca feudalizmu.“ Ponúka sa aj druhé vysvetlenie názvu. „Druhé vysvetlenie pôvodu miestneho názvu Krnča je hodnovernejšie. Vychádza z predpokladu, že pôvodným majiteľom osídlenia bol Krnko, prípadne Krnka, Krnčo, Krnek.“
Správy z 12. septembra a 19. septembra 1989.