Biblia Martina Luthera a Biblia Germanica sú najväčšími lákadlami výstavy, ktorá v súčasnosti prebieha v Apponyiovskej knižnici.
OPONICE. Pred stáročiami majiteľ knižnice, oponický gróf Anton Juraj Apponyi kúpil do svojej zbierky vzácnu guttenbergovu bibliu na jednej aukcii. Išlo o prvú, 42 riadkovú bibliu. Niekoľko rokov sa nachádzala v grófovej zbierke, nakoniec však bola v roku 1892 predaná v aukčnej sieni Sotheby`s.
Od vytlačenia tejto vzácnej knihy uplynulo už 560 rokov. Keďže kedysi bola súčasťou oponického kaštieľa, pripravilo jeho súčasné vedenie v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou unikátnu výstavu, ktorá pripomína udalosť, ktorá spustila informačnú revolúciu. Výstavu slávnostne otvoril švajčiarsky veľvyslanec Alexander Wittwer.
Guttenbergova biblia je nosnou témou celej výstavy, no v samotnej knižnici nie je umiestnená, keďže je to veľká vzácnosť a väčšina jej exemplárov sa nachádza na území Nemecka. „Pripravili sme však dva unikáty. Prvým je biblia Martina Luthera a druhou je Biblia Germanica z roku 1477,“ prezradil nám správca Apponyiovskej knižnice Peter Králik s tým, že diela sa na výstavu podarilo získať vďaka Slovenskej národnej knižnici.
Okrem týchto dvoch kníh si môžu návštevníci prezrieť aj mnoho ďalších vzácnych kníh z prvej polovice 16. storočia – postinkunábuly, teda knihy, ktoré vznikli už po vynájdení kníhtlače. „Na nich možno vidieť, ako sa kníhtlač vyvíjala. Písmo je ešte trochu kostrbaté, ale je vidieť, že kníhtlač napreduje míľovými krokmi. Výstavu otvoril švajčiarsky veľvyslanec preto, lebo vystavené postinkunábuly pochádzajú z Ženevy a Bazileja,“ poznamenal Králik.
Výstava však neprebieha formou klasickej expozície a knihy nie sú vystavené v sklenených vitrínach. Knihy sú predstavené prostredníctvom dramatizácie, v ktorej sa stretáva staré s novým. Mnísi prepisujúci knihy v skriptóriach kontrastujú so súčasnosťou, v ktorej sa čoraz viac čítajú elektronické knihy.
Peter Králik si do príbehu vybral františkána aj pre to, lebo nebyť františkána Vševlada Jozefa Gajdoša, knižnica by dnes už možno neexistovala. Na sklonku roku 1947 bol zatknutý a odsúdený na deväť rokov ťažkého väzenia. Leopoldov, Ilava, Mladá Boleslav, Valdice ho zmenili na ľudskú trosku. Gajdoš v roku 1956 prišiel do knižnice plnej hlodavcov, aby ju dal do poriadku. Za dva roky skatalogizoval všetky knihy a rozdelil ich do 17 vedných odborov. Keď však svoju prácu dokončil, Matica Slovenská sa mu odmenila výpoveďou.
V zahraničí získal Jozef Gajdoš množstvo ocenení, no ani jedno si nemohol prevziať. „Táto krajina sa mu poďakovala až v roku 1990 strohou vetou: ‚Rehabilitovaný in memoriam‘, “ povedal Králik. Po odchode Gajdoša z knižnice sa o knihy nikto nestaral a drevokazné huby, červotoč a drevomorka zničili všetko drevo z 19. storočia.
V roku 1972 na nátlak verejnosti a úradov bola Matica Slovenská nútená odviesť knihy. Na nákladné autá hádzali robotníci vzácne diela Aristotela a Platóna zo 16. storočia. Strhávali interiér knižnice a na nádvorí ho pálili. Zo slávnej knižnice nezostalo vtedy nič.
Dnes sa v knižnici nachádzajú autentické knihy a verná kópia pôvodného interiéru, ktorý dali v rokoch 2007-2011 vyhotoviť majitelia kaštieľa, slovensko – švajčiarska spoločnosť I&P Slovakia.
Záujem o výstavu je podľa Petra Králika obrovský: „Museli sme zastaviť obrovský príval škôl, keďže počas štyroch dní príde až dvadsaťšesť autobusov. Preto je veľmi pravdepodobné, že ju niekedy v budúcnosti zopakujeme.“
Apponyiovská knižnica je momentálne najväčšou šľachtickou knižnicou sprístupnenou na území Slovenska. Nachádza sa v nej približne 17 300 kníh.
Výstava nie je tradičná. Knihy sú predstavené prostredníctvom dramatizácie.
FOTO: ONDREJ ŠOMODI
