Rozvoj cestovného ruchu
Aká bola situácia v cestovnom ruchu v roku 1989, to sa dozvedáme z článku v Dnešku z konca roka 1989.
„Náš okres má také miesta, ktoré turisti radi navštevujú – Duchonku, Brodzany, Jankov vŕšok. Pre oblasť cestovného ruchu má náš okres k dispozícii 20 ubytovacích zariadení, z toho 10 hotelov, 4 turistické ubytovne a ubytovacie hostince, 1 bungalov, 1 chatovú osadu, 1 stanový tábor, 1 verejné táborisko a 2 autokempingy.“ Konkrétne čísla o návštevnosti topoľčianskeho okresu sú nasledovné. „V turistickej sezóne 1989 navštívilo náš okres a využilo služby zariadení 35 536 návštevníkov, z toho 2234 bolo zahraničných návštevníkov zo socialistických štátov a 310 z nesocialistických štátov. V rámci domáceho cestovného ruchu je najväčší záujem o Duchonku, hlavne u turistov z Čiech, o čom svedčí aj najväčší počet návštevníkov, viac ako 15 tisíc. Tržby za ubytovanie dosiahli takmer 5,8 milióna korún, z čoho 600 tisíc korún od zahraničných turistov.“
Zbierka múzea obohatená
Vlastivedné múzeum v Topoľčanoch získalo v roku 1989 do zbierky medveďa hnedého, ktorý sa v tom čase čoraz častejšie vyskytoval aj v horách topoľčianskeho okresu, najmä v Strážovských vrchoch. „Exemplár statnej medvedice pribudol do zbierok múzea na základe dobrej dlhoročnej spolupráce so Zoologickou záhradou v Bojniciach, ktorá zviera pred nutnou likvidáciou v ZOO ponúkla múzeu ako prvému možnému záujemcovi.“ Podľa vyjadrenia vtedajších odborníkov išlo o najkvalitnejší preparát medveďa v múzeách v ČSSR.
Buďme spravodliví a ostražití
Po revolúcii v novembri 1989 sa vyskytovali rôzne články s návodmi, ako sa vysporiadať s novou situáciou. Jeden z nich ponúkol aj člen iniciatívy Verejnosť proti násiliu.
„V tomto procese sa určite stretneme s typom človeka, ktorý charakterizujeme ako parazitný, príživnícky, ktorému sa zatiaľ nevyhla žiadna forma organizovanej spoločnosti a ktorý má „záhadnú“ schopnosť ľahko a nepozorovane prechádzať všetkými, aj epochálnymi spoločenskými zmenami bez ujmy na svojom modus vivendi. Žije na úkor snaživej, pracovitej pospolitosti a obyčajne si žije mimoriadne dobre. Bude preto občianskou povinnosťou každého člena našej vyzdravujúcej spoločnosti takých chytrákov odhaľovať, aby sa opäť nepokúsili „viesť“ nás do novej, spravodlivejšej, po všetkých stránkach lepšej budúcnosti.“
Správy z 5. a 12. decembra 1989.