Vo veku 87 rokov nás navždy opustil dlhoročný predajca našich novín, vášnivý šachista a osobnosť, ktorá neoddeliteľne patrila ku koloritu Topoľčian. Posledná rozlúčka s ním bude na topoľčianskom Starom cintoríne, v utorok 21. augusta o 15:00.
Spomeňme si na neho prostredníctvom našich archívnych článkov.
TOPOĽČANY. Snáď každé mesto má ľudí, ktorí neodmysliteľne patria do miestneho koloritu. Napríklad Bratislava má Schöne Náciho, v Ružomberku zas nieje asi nikto, kto by nepoznal človeka, ktorý pravidelne umýva autobusy prichádzajúce na stanicu. Dovolíme si tvrdiť, že v Topoľčanoch je takýmto človekom pán Ján Chudý, ktorý prednedávnom oslávil svoje 84. narodeniny.
Protihráč mu zomrel počas zápasu Čítajte Známou osobou sa mu podarilo stať až v dôchodkovom veku. Veď ktorý Žochár by nepoznal pána nízkeho vzrastu oblečeného v saku, s veľkou taškou plnou novín a kričiaceho „DNEŠOOOK.“
Vláčil so sebou aj dvadsať titulov
Najstarší topoľčiansky šachista sa dočkal rovnocenného súpera Čítajte Pán Chudý sa pôvodne vyučil za holiča, no okolo zarastených hláv obskakoval iba pol roka. Potom tri roky fáral v handlovskej bani, no nakoniec na takmer 30 rokov zakotvil v ČSAD, kde sa živil predávaním lístkov ako sprievodca.
K tomu, že začal v roku 1991 predávať noviny ho priviedla viac – menej súhra náhod a vlastná podnikavosť. „Videl som ľudí čakať na Smenu a nemohli ju dostať. Ako bývalý zamestnanec ČSAD som mal cestovanie autobusmi zadarmo. Tak som začal chodiť do Bratislavy, kde som si vždy zobral noviny a z predaja som mal 33%,“ zaspomínal si pán Chudý na svoje kolportérske začiatky.
Postupne sa k novinám začali pridávať ďalšie, ako napríklad Kocúrkovo, Fiškáľ, Slovenské národné noviny, Slovenské ozveny... Jeden čas pán Chudý predával snáď aj dvadsať rôznych titulov a stal sa doslova pojazdným novinovým stánkom. Počas krátkeho obdobia mal pravdepodobne najstarší kolportér novín dokonca živnosť na ich predaj, no po čase ju zrušil, keďže sa mu to neoplatilo.
Noviny mu niekoľkokrát ukradli
Predávať noviny však nebolo vždy iba med lízať. „Niekoľkokrát sa stalo, že mi v Bratislave vozík s novinami ukradli, keď som si musel odbehnúť,“ prezradil nám pán Chudý a nezabudol spomenúť, že z jednej krádeže podozrieva jedného známeho herca. „Asi sa mu nepáčilo, čo sa písalo v novinách, ktoré som predával,“ povedal Ján Chudý.
Udržiava si kondičku
90´-te roky boli búrlivým obdobím, počas ktorého vydávali aj politické strany svoje vlastné noviny. Jedno periodikum vehementne presadzovalo rozdelenie Československa a servítku pred ústa si nebralo. Hneď na titulnej strane svietil nadpis „Havel je vůl.“
„No čo som mal robiť. Prechádzal som sa po stanici a kričal Havel je vůl. Vtom zastavil pri mne autobus s českými turistami. Čakal som, čo sa bude diať, no Česi začali odo mňa noviny kupovať vo veľkom,“ zaspomínal si s úsmevom Ján Chudý.
Postupom času sa ponuka titulov, ktoré pán Chudý predáva scvrkla iba na Topoľčianske noviny a ďalšie naše tituly. „Už som toľko novín nevládal nosiť, navyše veľa časopisov časom zaniklo,“ dodal Chudý s tým, že dnes si predajom novín udržiava dobrú kondíciu a kontakt ľuďmi.
