Narodilo sa dospelé dieťa
Rok 1993 bol významný míľnik pre Slovenskú republiku. Jej vznik bol udalosťou, ktorú oslavovali aj ľudia v Topoľčanoch.
„Zrod Slovenskej republiky je ako narodenie dieťaťa. Ale toto dieťa už je veľké: vie, čo chce a vie, kam kráča. Dve radostné udalosti – príchod Nového roka a privítanie samostatnej Slovenskej republiky prišli stovky Topoľčancov osláviť na Nám. M. R. Štefánika.“ Oslavy Nového roka 1993 boli výnimočné spojením s udalosťou, ktorá je v živote republiky tou najvýznamnejšou. Preto ju prišli na námestie osláviť aj obyvatelia Topoľčian.
„Už zďaleka ich vítala reprodukovaná hudba z radničného balkónika, za ktorým má sídlo HZDS. Niekoľko okamihov pred polnocou sa stali Topoľčanci stojaci na námestí poslucháčmi Slovenského rozhlasu, z ktorého ešte zaznel Dvorského tenor a potom už poslednýkrát česko-slovenská hymna. O polnoci sa rozozvučal hlas zvonov, zaduneli salvy a na balkóne sa objavili predstavitelia mesta na čele s primátorom JUDr. Jánom Korcom a prednostom MsÚ Tiborom Cabajom, ktorí sú poslancami NR SR za HZDS. Po slávnostnom vztýčení slovenskej vlajky za zvukov slovenskej hymny a svetelných efektov zo svietiaceho dažďa sponad balkóna padajúceho na námestie, si všetci z rozhlasu vypočuli príhovor predsedu NR SR Ivana Gašparoviča. Príležitosť prehovoriť k obyvateľom Topoľčian dostal i primátor mesta JUDr. Ján Korec, ktorý pri zrode slovenského štátu a vstupe do nového roka poprial všetkým pevné zdravie a veľa síl v tomto zložitom období.“
Bomba v úrade!
Starý rok 1992 so sebou priniesol v predvianočnom období aj poplašnú správu. „V čase, keď si väčšina ľudí úprimnými stiskami rúk želá pokojné prežitie týchto bezosporu naj-krajších sviatkov roka, zatelefonoval neznámy človek, že je tu umiestnená bomba. Správa poriadne „spríjemnila“ predvianočnú náladu nič netušiacim štátnym zamestnancom. Policajná jednotka budovu okamžite prehľadala, ale ako to už býva zvykom, nič nezistila.“
Cestovanie po novom
Novootvorená budova ČSAD tiež privítala tento výnimočný Nový rok a obyvatelia Topoľčian ju mohli využívať.
„Čakanie na autobus si môžu skrátiť v kultúrnom prostredí v príjemne temperovaných čakárňach, použiť môžu sociálne zariadenie, telefónne automaty, k dispozícii sú dve pokladnice a výdajňa cestovných lístkov.“ Táto stavba trvala 7 rokov a stála vo vtedajšom stave 50 miliónov korún.
Správy z 5. januára 1993. ⋌(AH)
