TOPOĽČANY. Nielen rodičia môžu mať problémy so správaním svojich detí, ale aj majitelia psov mávajú často problémy so svojimi miláčikmi. Tí často vyskakujú po cudzích ľuďoch, pochutnávajú si na papučiach, či štekajú od rána do večera.
Porozumieť dôvodom, prečo niektorí domáci miláčikovia takto vystrájajú sa snaží Ján Zrebný, ktorý trénuje psov na základe vedomostí o psychológii psov. „Keď prídete na cvičisko, naučia vášho psa sadnúť, ľahnúť, prípadne niečo preskočiť. Na rozdiel od tohto prístupu ja psa vychovávam, čiže mu ukážem, čo môže a nemôže,“ prezradil nám Ján Zrebný s tým, že pri svojej práci využíva znalosti o správaní sa vlkov.
Takmer každý pes ťahá na vodítku
Blízky vzťah k psom zdedil Ján Zrebný od svojho deda, ktorý sa im dlhé roky venoval. „Odovzdal mi však iba teoretické skúsenosti, keďže bol už vo vyššom veku a nevládal so mnou behať po cvičisku. Ďalšie vedomosti som získal z množstva kníh, ktoré dnes zapĺňajú celú poličku,“ dodal.
Podľa Zrebného je dnes veľkým problémom, že veľa psov je jednoducho nevychovaných. „Keď sa prejdete pri rieke Nitra, uvidíte každého psa ťahať na vodítku. Takmer každý má zasa tendenciu vyskakovať na cudzích ľudí. Samozrejme, stretávam sa aj s nezvyčajnejšími prípadmi. Jeden pes napríklad hryzie závlahu po jej spustení,“ dozvedeli sme sa.
Problém je v majiteľoch
Neposlušnosť však vraj často nie je problémom psa, ale samotného majiteľa, ktorý si svojho domáceho miláčika zle vychoval. Správanie psov je veľmi podobné chovaniu sa vlkov vo svorkách. „Pes považuje nás za svoju svorku. Vlci majú vždy vo svorke jedného vodcu a ostatní sú nasledovníci. Ak pes nenájde vodcu v rodine, stane sa ním on. Inak povedané, myslí si, že môže všetko.“ Z toho vyplýva, že najčastejšou chybou majiteľa je, že si od svojho psa nechajú skákať po hlave.
Druhým fenoménom je bezohľadnosť niektorých psíčkarov, ktorí nechajú svojho psa, aby obťažoval ostatných ľudí. „Aj ja často nechávam svojho psa behať bez vodítka, no ak vidím, že sa ku niekomu blíži a tomu človeku je to nepríjemné, pes musí okamžite pribehnúť ku mne,“ dodal Zrebný.
Pánovi Zrebnému sa stáva, že sa na neho obracajú ľudia až vtedy, keď si nevedia dať so svojím psom rady a na cvičiskách sú tréneri bezradní. „Výcvik je na cvičiskách často spájaní s policajnou kynológiou, je zameraný na obranu, či základnú poslušnosť. Nie na výchovu rozmaznaných bytových psov.“
