Vo svetovom hokejbale momentálne fungujú dve federácie. A jedna z nich – WBHF usporiadala pred nedávnom majstrovstvá sveta mužov, žien a masters. Vo všetkých troch kategóriách sa predstavili aj slovenskí hokejbalisti. Zastúpenie sme však mali aj na rozhodcovskom poli. Roman Čačko z Topoľčian a Marek Žák z Jacoviec boli zároveň jedinými rozhodcami z Európy na tomto podujatí. Túto dvojicu ešte doplnili štyria Američania, dvaja Kanaďania a dve Kanaďanky.
Ako ste sa dostali pískať až do Pittsburghu na majstrovstvá sveta?
M. Ž.: Roman je šéfom rozhodcov WBHF z Európy. Domáci organizátori okrem neho hľadali ešte jedného rozhodcu z Európy, a tak sme obaja vycestovali do Ameriky.
R. Č.: V hokejbale sú dve federácie. Súčasný prezident WBHF bol v minulosti prezidentom hlavnej hokejbalovej federácie. Následné volebné obdobie ho ale nezvolili a do hnutia prišli iní ľudia. Tento staronový prezident založil novú federáciu WBHF. A už veľmi veľa krajín prechádza z tej pôvodnej federácie do tejto, pretože tu sa neplatia žiadne poplatky, či štartovné, ako to začalo byť zvykom v tej pôvodnej. Hlavným prezidentom je Kanaďan, viceprezidentom federácie je Slovák.
Ako sa darilo slovenským tímom na majstrovstvách a kto všetko tam štartoval?
R. Č.: Tých krajín bolo naozaj veľa, od domácich Američanov, či Kanady, nechýbali Slováci, ktorí mali zastúpenie vo všetkých troch kategóriách, kde muži obsadili konečné piate miesto a ženy skončili štvrté. Česi postavili iba ženy. Z Európy tam boli Chorváti, Gréci, Portugalci či Íri.
M. Ž.: Ale nechýbali tam ani také krajiny ako Súostrovie západnej Indie, či ďalšie, pre nás menej známe krajiny. Káder týchto krajín ale tvorili prevažne naturalizovaní Američania alebo Kanaďania, ktorí žijú v štátoch.
Kde sa tieto majstrovstvá odohrali?
M. Ž.: Hralo sa pittsburghskej univerzite Roberta Morissa. Bol to vlastne zimný štadión s dvoma ľadovými plochami vedľa seba.
Rozhodovali ste zápasy spoločne alebo ste sa striedali aj s rozhodcami z iných krajín?
M. Ž.: Stále sme sa striedali, dokonca sa mi stalo, že som rozhodoval zápas Slovensko – USA s americkým rozhodcom a potom aj zápas Slovensko – Kanada, kde mi dvojičku robil zasa kanadský rozhodca. Dokopy som mal na majstrovstvách jedenásť zápasov. Ale rozhodovali sme aj zápasy spolu s Romanom, napríklad muži Kanada – Chorvátsko. A organizátori boli s nami spokojní, veď sme sa dostali aj do vyraďovacích zápasov. Nakoniec som rozhodoval zápas o konečné tretie miesto (Kanada – Súostrovie západnej Indie). Bolo to veľmi zaujímavé, pretože nikto nečakal, že Kanada nepostúpi do finále.
R. Č.: V priemere sme denne počas piatich dní odpískali dva zápasy. Pamätným zápasom bol pre mňa mužský semifinálový duel Írsko – Kanada, kde Íri vyrovnali štyri sekundy pred koncom na 2:2 a potom v predĺžení dosiahli aj víťazný gól. Pre Kanadu to bol obrovský šok. Následne som rozhodoval finálový zápas USA – Írsko, kde domáci favorit vyhral jasne 5:2.
Stihli ste si v Pittsburghu pozrieť aj mesto?
M. Ž.: Pravdaže sme sa boli pozrieť, bolo to nádherné. A dokonca sme zavítali aj na jeden bejzbalový zápas.
Ako ste sa vlastne dostali k rozhodovaniu hokejbalu?
R. Č.: Ja už pískam 25 rokov. Najskôr som bol v starej federácii, kde som pískal zápasy aj na majstrovstvách Európy. Po založení novej federácie som prešiel do WBHF. Pred dvomi rokmi som šiel už z tejto novej federácie na majstrovstvá sveta do Toronta, kde som bol ako jediným rozhodcom z Európy a stal som sa tam šéfom rozhodcov pre Európu vo federácii WBHF. Teraz mám za úlohu zohnať nových rozhodcov pre našu federáciu, pretože ešte do konca roka nás čaká viacero zaujímavých podujatí.
M. Ž.: Najskôr som len rozhodoval regionálne zápasy, či už žiakov alebo dospelých, pretože prioritou je pre mňa hokej a časovo sa to nedá príliš stíhať. Hokejbalu sa venujem až po hokejovej sezóne. A práve v minulom roku potrebovali ešte jedného rozhodcu z Európy do Maďarska na juniorské hokejbalové majstrovstvá sveta, a tak som si to šiel skúsiť a chopil sa šance.
R. Č.: Okrem týchto majstrovstiev chodievame pravidelne rozhodovať mestskú ligu do Zlatých Moraviec. Ďalší veľký turnaj pod hlavičkou WBHF nás čaká od 26. do 28. 6.. V októbri alebo novembri nás čakajú veľké majstrovstvá sveta v malom hokejbale v Bratislave (hrajú len traja hráči plus brankár).
