Pred novou sezónou prevzal tovarníckych starších žiakov Róbert Sedlár, s ktorým sme zhodnotili posledný súťažný ročník a prezradil nám aj najnovšie informácie z kádra žiakov Tovarník.
Ako ste sa dostali na lavičku starších žiakov?
– Práve som ukončil svoju tretiu sezónu pri mládežníkoch v Tovarníkoch. Prvé dve sezóny som mal na starosti prípravku v Tovarníkoch a s týmito chlapcami som postupne prešiel do kategórie starších žiakov, kde samozrejme, zostali aj starší chlapci z predošlého ročníka.
Tovarníky obhájili prvenstvo, keď už vlastne tretí rok za sebou kraľujú žiackemu okresnému futbalu. Aké zmeny nastali v kádri pred touto sezónou?
– Radikálne zmeny nenastali, išlo len o prirodzený posun ročníkov. V kategórii mladších žiakov sú všetky deti do trinásť rokov a za starších žiakov hrajú deti od 13 do 15 rokov. Tí, ktorí už nemohli hrať za prípravku, tak prešli do kategórie starších žiakov. Nakoľko som týchto mladších žiakov viedol predošlé dva roky, tak už vedeli, čo od nich chcem a čo očakávam. Nejaká súhra už medzi nami fungovala a využili sme aj skúsenosti starších hráčov z tejto kategórie, ktorí vyhrali súťaž v minulom ročníku. Pred súťažou sme sa dokonca ešte obávali, či vôbec kategóriu starších žiakov poskladáme, pretože nás bolo pomenej. Vtedy nám pomohli chlapci z Prašíc, ktorí k nám prišli na hosťovanie. Tí nám však nepomohli iba počtom, ale hlavne výkonmi. Pred sezónou sme mali skromné plány, napokon sme získali titul majstra okresu a v zime sme vyhrali aj turnaj majstrov okresov vo Svinnej, ktorý bol kvalitne obsadený.
Vo svojej skupine ste vyhrali trinásť zápasov a iba raz remizovali. Máte úžasné skóre 203:5. Vyzerá to, že ste v skupine jasne dominovali, v podstate vás preverili iba druhé Veľké Ripňany...
– Treba poznamenať, že naša skupina bola na slabšej úrovni. My sme káder poskladali viac-menej na poslednú chvíľu a v tejto skupine sme jasne dominovali. Bohužiaľ, v tejto skupine sme nemali žiadnu konkurenciu a aj preto sme počas sezóny museli odohrať niekoľko prípravných zápasov proti Topoľčanom a dorasteneckým celkom z okresu, aby chlapci napredovali. Bolo to zapríčinené tým, že základnú kostru nášho družstva tvorili hráči ročník narodenia 2000, pričom kádre ostatných družstiev tvorili mladšie ročníky. Veľké Ripňany sa síce v tabuľke držali hneď za nami, ale výkonnostne si myslím, že sme boli na vyššej úrovni. Dokumentoval to aj domáci zápas, ktorý sme vyhrali 3:0 a pritom sme prakticky dve tretiny zápasu hrali o desiatich, pretože v polovici prvého polčasu sme prišli o vylúčeného hráča. A to sme v stretnutí nastrelili ešte ďalšie tri tyčky a nepremenili pokutový kop...
Víťazstvom v skupine ste sa kvalifikovali na finálový zápas proti Solčanom, ktorý sa odohral na štadióne Vojtecha Schotterta v Topoľčanoch. Ťažko sa motivovali hráči na takýto zápas?
– Práve v tomto finálovom zápase sa prejavilo to, že počas sezóny sme neodohrali ťažké zápasy, ale všetky sme s prehľadom vyhrávali. Pred sezónou sme v príprave porazili Solčany 10:0 a 11:1, takže sa zdalo, že je o všetkom rozhodnuté. Veľmi som sa tohto zápasu obával, hlavne čo to s chalanmi urobí po psychickej stránke. Prvopolčasový výkon bol ďaleko za mojim očakávaním a hlavne možnosťami tohto družstva. Za celú sezónu sme prakticky neprehrávali a neboli sme tak pod tlakom. Psychický faktor zviazal našim chlapcom nohy, hralo sa predsa na štadióne v Topoľčanoch, divácka kulisa bola väčšia ako na zápasoch v skupine a to všetko na chlapcov doľahlo.
Do kabíny ste odchádzali s tesnou stratou na súpera (1:2), čo ste hráčom povedali v kabíne?
– Išiel som s tým, že budem robiť krik, pretože niekedy treba aj zvýšiť hlas. Keď som však videl, ako sú všetci vystresovaní, tak som si povedal pred kabínou, že s úsmevom a v kľude rozdám pokyny a snáď to pomôže. Hráčom som prizvukoval, že prehrávame 1:2, keď sme dostali gól do šatne, ale treba využiť úvodné minúty druhého polčasu na nátlakovú hru. Súper bude podvedome na koni a my ho musíme prekvapiť a streliť rýchle góly. To sa nám aj podarilo, strelili sme dva góly za päť minút a razom sme viedli 3:2. V druhom polčase sme už jasne dominovali, nepremenili sme však vyložené šance a to sa nám vypomstilo gólom už v nastavenej minúte.
Čo ste vtedy prežívali na lavičke, vyhrávali ste o gól a zrazu bolo vyrovnané – 3:3...
– Bol to riadny úder, pretože herný prejav v druhom polčase bol jasne lepší a v zápase sme postupne dominovali. Tretí gól beriem na seba, pretože som nemal dovoliť, aby sa Solčany dostali na našu polovičku. Hrala sa už tretia minúta nadstaveného času a ja som nevystriedal ani jedného nášho hráča, pričom na lavičke boli štyria. Skôr sme to mali kúskovať a striedať, a tým by sme si to víťazstvo ustrážili. A na druhej strane takýmto situáciách hovorím „český gólik“, pretože lopta sa do brány dostala cez niekoľko párov nôh presne pri tyčku.
Rozhodli penalty, mali ste vytipovaných hráčov na pokutové kopy?
– Cez týždeň som počítal aj s možnosťou, že môžu rozhodnúť penalty, nakoľko som sa obával, že hráči po psychickej stránke môžu zakopnúť. Na druhej strane ale musím vyzdvihnúť aj Solčany, ktoré išli kvalitou veľmi hore a boli kvalitný finálový súper. Veľkú zásluhu má na tom tréner Pavol Meluš, ktorý ich prevzal cez zimnú prestávku. Osobne sa priznám, že som nemal vytipovaných hráčov na penalty a tie sme na tréningoch ani neskúšali. Po vyrovnaní na 3:3 som skúsil vystriedať Andreja Škreka, ktorý bol po zranení, mal zlomenú kľúčnu kosť. Pred zranením bol práve najlepším strelcom mužstva a s ním som počítal, že penaltu premení a napokon bol on jediným našim hráčom, ktorý penaltu zahodil. Penalty sa ťažko nacvičujú a určite sa nedajú nacvičiť behom troch tréningov. Vždy rozhodne jediný okamih a buď je úspešný hráč alebo brankár.
Určite po víťaznom finálovom zápase bola veľká radosť...
– Po zápase bola obrovská radosť v kabíne, z hráčov už opadlo napätie a tešili sa zo zisku titulu. Vzhľadom na priebeh celej sezóny si myslím, že sme zaslúžene získali titul majstrov okresu. Našich chlapcov z Tovarník výborne doplnili už spomínaní hráči z Prašíc, či ďalší, ktorí prišli na hosťovanie z Veľkých Ripnian alebo Kuzmíc. Kvalitou i chémiou si jednotliví hráči sadli výborne a aj vybrané posty chlapcom zapasovali.
Aká je budúcnosť tovarníckych žiakov pred ďalšou sezónou?
– Zostávam pri žiakoch aj ďalšiu sezónu, i keď budeme mať opäť veľký problém poskladať družstvo. Ročníky 2001 až 2005 sú dosť slabé, čo mi potvrdili aj ostatní funkcionári v ďalších kluboch. Dokonca hrozí, že Tovarníky po dlhých rokoch nepostavia mladších žiakov do ďalšej sezóny. Obrovskou nevýhodou je, že sa nám týmto pádom vytvorí priepasť v mládežníckej kategórii, ktorá sa postupne bude posúvať do vyšších kategórií. Aj v kádri starších žiakov nastanú zmeny, ale štyria – piati hráči zo základu zostávajú a okolo nich ideme vybudovať nové a verím, že aj úspešné, družstvo.
