Deťom so zrakovým postihnutím poskytla pomoc a rozptýlenie mládež a rodákom zo Slovenska, ktorí sa po vojne presťahovali na Ukrajinu, pomohol s presídlením späť na Slovensko Okresný úrad v Topoľčanoch.
Mládež „helfla“ deťom
Pomoc mládeže predstavovala návštevu detí so zrakovým postihnutím v Detskom sanatóriu na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch, počas ktorej si predstaviteľka Domu detí a mládeže pani Oľga Mancová a predstaviteľ Zväzu mladých na Slovensku MO v Topoľčanoch Ing. Ladislav Kmeť pre deti pripravili zaujímavý program.
„Neprišli s prázdnymi rukami. Najskôr pán Kmeť pre každé zo štrnástich detí položil obľúbenú LEGO hru a deti sa pustili do práce. Stavali rozličné budovy, mosty, vežičky a keď neposlúchali malé pršteky, ochotne pomohli tety vychovávateľky. Za výtvory malých staviteľov odmenila pani Mancová diplomom, medailou a sladkosťami. Trvalou pamiatkou pre deti sanatória zostanú LEGO hry v celkovej sume 4 000 Sk. Ako nás informoval pán Kmeť, mládežníci pripravujú rôzne stretnutia a podujatia aj pre ostatné deti. Takými by mali byť Špagety show, kultúrne a športové podujatia, súťaž Mladý módny tvorca, uskutočnenie tábora pre deti nezamestnaných rodičov, detskú špeciálnu show, stretnutie mládeže okresu Topoľčany.“
Privítali sme rodákov
Na Slovensko sa v roku 1993 presťahovalo naspäť 24 rodín z Ukrajiny, ktorí sa tam presídlili po vojne. „V týchto dňoch si svoje nové príbytky zariaďuje 79 presídlencov z Ukrajiny – černobyľskej oblasti, ktorých náš okres privítal ako prvý na Slovensku. Rozmiestnení sú do prázdnych bytoviek poľnohospodárskeho stavebného bytového družstva v dvanástich obciach okresu.“ Dôvodom, prečo tieto rodiny menili miesto svojho bydliska, bola myšlienka kvalitnejšieho života.
„Do Saratovskej oblasti sa presťahovali v roku 1947 s nádejou, začať tu po vojne nový a lepší život. Tragická udalosť výbuchu atómovej elektrárne ešte znásobila ich túžbu po návrate do rodnej krajiny. Po udalostiach v roku 1989 požiadali o oficiálny návrat na Slovensko. Okresný úrad v Topoľčanoch, ako jediný na Slovensku, bol ochotný naozaj pomôcť. Našli vhodné priestory, zabezpečili ich rekonštrukciu a dotiahli všetko potrebné na presídlenie krajanov na Ministerstve vnútra SR. Dvadsaťštyri rodín krajanov môže už veľkonočné sviatky sláviť doma, na rodnej zemi.“
Správy z 30. marca a 14. apríla 1993.
