BOJNÁ. Sviatok Cyrila a Metoda sme si 4. júla pripomenuli aj na slovanskom hradisku Bojná – Valy. Aj napriek mimoriadne teplému počasiu sa na tradičné Cyrilometodské slávnosti prišlo pozrieť viac ako 900 ľudí. Prekvapením bolo, že obec dostala od Archeoskanzenu Modrá z Českej republiky do daru repliku zvona, ktorý sa podarilo nájsť na hradisku.
Replík zvona je niekoľko
Ako nám prezradil vedúci skupiny Velkomoravané Jaroslav Křivánek, zvon bol odliaty pri príležitosti letného slnovratu.
„Zvonov sme odliali niekoľko a postupne nimi budeme obdarúvať ľudí, ktorých považujeme za výnimočných. Prvý z nich putoval do rúk Luďka Galušky, vedúceho pracoviska slovanskej archeológie MZM v Brne, ktorý je naším dlhoročným poradcom a popularizátorom slovanskej archeológie. Ten si ho prevzal tento rok pri slávnostiach slnovratu, kde sa liala ďalšia séria zvonov. Druhý putoval späť na miesto svojho nálezu, kde bol predaný do rúk starostu obce Jozefa Stankovského, ktorý je pre nás inšpiráciou vďaka svojmu odhodlaniu a pochopeniu pre našu vec,“ prezradil nám pán Křivánek s tým, že darovaním zvona sa symbolicky uzavrelo jeho putovanie na miesto, kde viac ako tisíc rokov čakal na svoje objavenie. Křivánek nám tiež prezradil, že podobné podujatie sa bude konať aj v Archeoskanzene Modrá 8. – 9. augusta. Starosta Bojnej zvon zapožičia Archeologickému múzeu Veľkej Moravy a bude sa používať aj pri rôznych podujatiach ako jeden zo symbolov slávnej bojnianskej histórie.
Zamerajú sa na vybudovanie archeoskanzenu
„V súčasnosti prebieha na hradisku výstavba ďalšej polozemnice a rekonštrukcia valu, na ktorom sa bude nachádzať vstupná brána. Areál chceme postupne skrášľovať no čoskoro by sme sa radi zamerali aj na výstavbu archeoskanzenu, ktorý bude sídliť v katastri obce. Nebudeme ho situovať na Valoch najmä z praktických dôvodov, keďže nechceme narúšať archeologické nálezisko, navyše hradisko je predsa len pre ľudí menej dostupné, kvôli tomu, že sa nachádza v lese,“ prezradil nám o ďalších plánoch starosta.
V rámci bohatého programu sa na Valoch po stáročiach objavili aj bojovníci, ktorí predviedli svoje umenie. Turisti si mohli vyskúšať písanie v hlaholike a prácu archeológov. Nechýbali ani ukážky dobových remesiel a života vtedajších ľudí.
Hradisko Bojná sa stalo známym vďaka nálezu pozlátených plakiet, ktoré zrejme boli súčasťou prenosného oltára. Veľké množstvo nájdených predmetov denného použitia i luxusných artefaktov poukazuje na to, že hradisko mohlo byť centrom kniežacieho rodu. Okrem výskumu samotného hradiska sa archeológovia zameriavajú aj na prieskum jeho okolia a na hľadanie surovinových zdrojov, napríklad železa a zlata, ktoré mohli stáť za veľkým bohatstvom obyvateľov Bojnej.
Hradisko chránilo v minulosti mohutné opevnenie, ktoré aj po tisíc rokoch dosahuje na mnohých miestach výšku viac ako osem metrov.
FOTO: (OŠ)
