ZÁVADA. Strašidlá, víly, netopiere a upír. Na tieto všetky stvorenia môžete naraziť počas návštevy Bajzíkovho mlyna v Závade. Teda... naraziť môžete na čokoľvek, čo vám fantázia dovolí. V mlyne totižto vládne prazvláštna atmosféra, vďaka ktorej sa behom okamihu prenesiete do minulosti, do čias, kedy to v mlyne ešte hučalo a mlynár mlel múku pre celé okolie.
Práca bola mimoriadne náročná
Mlynské kamene sa v Závade zastavili v roku 1965 no spomienky na prácu v mlyne sú živé dodnes. Mlyn bol znárodnený v roku 1950 a to bol vlastne začiatok jeho konca.
„Môj otec zomrel krátko po vojne v roku 1949. Potom tu krátko robil mlynára ešte otcov mladší brat Štefan,“ prezradil nám Zoltán Bajzík. Neskôr sa v mlyne prestalo mlieť obilie na múku a zrno sa šrotovalo pre dobytok. Vtedy tu už pracovala iba Zoltánova matka. „Bolo to pre ňu veľmi náročné. S 50 kilovými vrecami hádzala, ako nič... Ona bola mocná žena,“ zaspomínal si pán Bajzík. Nakoniec už v mlyne nebolo ani čo robiť, pretože umelé koryto sa zrušilo, voda sa odviedla do topoľčianskeho vodovodu.
Roman Bajzík začal s výrobou voskových figurín pred viac ako desiatimi rokmi. Pôvodne chcel vyrobiť figurínu pradedka Vilka, najstaršieho známeho mlynára v rodine. Neskôr pribudla Mária Terézia, Drakula, či sv. otec Ján Pavol II. Medzi najnovšie prírastky patria vierozvestcovia sv. Cyril a Metod.
Mnohí, ktorí si myslia, že mlyn je v súčasnosti opustený sa mýlia. Prechodný pobyt v lete tu totižto majú netopiere, ktoré zasa v zime obývajú jaskyne, nachádzajúce sa na Podhradí. Aj vďaka nim je údržba mlyna mimoriadne náročná. Neverili by ste, koľko výkalov dokážu tieto malé stvorenia vyprodukovať. „Problémy máme stále s elektrinou, keďže nám káble neustále prehrýzajú kuny, alebo plchy,“ dozvedeli sme sa.
Väčšia obnova mlyna je však zatiaľ v nedohľadne. Súčasný majiteľ mlyna Roman Bajzík už síce skúšal opraviť omietku pôvodnou technológiou, no na rozsiahlejšiu rekonštrukciu nie sú peniaze. Mlyn sa mal nedávno stať aj národnou kultúrnou pamiatkou, no to by mohlo jeho súčasným vlastníkom výrazne skomplikovať údržbu, keďže by sa na stavebné úpravy vzťahovalo množstvo obmedzení.
Deti chcú vidieť upíra
Do mlynu stále niekto zablúdi, každoročne tu bývavajú dni otvorených dverí. „Pokiaľ sme doma, nie je problém dohodnúť si prehliadku. Mlyn často navštevovali aj školy, no teraz máme trochu útlm. Asi to tu už všetci videli, tak musíme poč-kať, pokým sa žiaci obmenia,“ prezradila nám s úsmevom Alena Bajzíková.
Asi najväčším lákadlom v mlyne sú voskové figuríny, ktoré vznikajú pod taktovkou Romana Bajzíka. Technická pamiatka a múzeum voskových figurín – Bajzíkov Mlyn v Závade je jediné múzeum svojho druhu na Západnom Slovensku.
Pokojne by som mohol povedať, že je jediné na celom Slovensku. V Košiciach v mestskej veži je síce tiež múzeum, ktoré sa pýši prívlastkom voskové, no figuríny sú vyrobené z plastu. Najbližšie sa dajú vidieť voskové figuríny vo Viedenskom Prátri, kde je expozícia londýnskeho múzea Madame Tussauds, v maďarskom Visegríde je panoptikum na hrade a v okolí Balatonu sú v troch mestách vystavené figuríny uhorských kráľov. V Čechách sú figuríny vystavené v Českom Krumlove, Prahe a na Karlštejne.
História mlyna siaha až polovice 16. storočia, kedy bol pravdepodobne postavený. Tento mlyn bol napájaný vodou z potoka Slivnica, ktorý vyviera v doline pod horami na pravo smerom k Podhradiu a tento sa spájal s prameňom Beňovská v oblasti Brody. V mieste spájania bola vytvorená hať a potok usmernený do umelo vytvoreného koryta, ku ktorému sa pripájal prameň Rybníčky. Bajzíkovci sa stali majiteľmi mlyna od roku 1874.
