Dušan Vaňo prišiel do Horných Obdokoviec z Topoľčian a s 19 gólmi sa zároveň stal tretím najlepším strelcom celej súťaže. Krátko pred novým súťažným ročníkom sme sa s úspešným kanonierom porozprávali.
Ako ste sa vôbec dostali k futbalu?
– Na základnej škole som začal chodiť na minifutbalový krúžok. Moji spolužiaci už hrávali za prípravku v Topoľčanoch a oni ma v telocvični oslovili, aby som sa k nim pridal aj na tréningoch na futbalovom štadióne v Topoľčanoch. Išiel som to teda vyskúšať a nakoniec som od prípravky prešiel v Topoľčanoch všetkými vekovými kategóriami až som napokon tri sezóny odohral aj za mužov Topoľčian.
Kam nasledovali vaše futbalové kroky z topoľčianskeho A-mužstva?
– Z Topoľčian som šiel do Horných Obdokoviec, kde momentálne začnem už svoju tretiu sezónu.
Je veľký je rozdiel hrať tretiu a štvrtú ligu?
– Osobne si myslím, že je v tom rozdiel, ale na druhej strane treba povedať, že v súčasnej IV. lige Juhovýchod je veľa kvalitných hráčov, ktorí v minulosti hrávali aj prvú ligu. Tempo a nasadenie je na vysokej úrovni, i keď medzi treťou a štvrtou ligou je určitý odskok. Síce nie príliš výrazný, ale určite je tam nejaký rozdiel.
Ako by ste hodnotili skončenú sezónu, v ktorej Horné Obdokovce v IV. ligy Juhovýchod obsadili konečnú ôsmu priečku?
– Táto súťaž bola veľmi kvalitná a určite bola kvalitnejšia ako predošlá IV. liga Severozápad, ktorú sme hrali v predminulom roku. V týchto mužstvách sa predstavilo veľa ligových hráčov s bohatými skúsenosťami a určite svoju rolu zohral aj fakt, že sme museli cestovať na južné Slovensko, kde sme okrem domácich hráčov museli bojovať aj proti rozhodcom. Kvalita zápasov bola na oveľa vyššej úrovni, ale je smutné, že niektoré zápasy sme vonku prehrali najmä s pričinením rozhodcov...
A čo domáce stretnutia...
– Jesennú časť sme na domácom ihrisku nezvládli, pretože sme zbytočne postrácali príliš veľa bodov. Prvé polčasy boli z našej strany výborné, dostávali sme sa aj do vedenia, ale po zmene strán nám akoby došiel dych. Trikrát sme dostali gól v nadstavenom čase a prišli sme tak o dôležité body.
Je teda ôsme miesto reálnym vyústením sily mužstva z Horných Obdokoviec?
– Cieľom bolo skončiť do piateho miesta. Myslím si, že to reálne aj bolo, ale jesennú časť sme absolútne nezvládli a získali sme iba chudobných šestnásť bodov. Jar už dopadla lepšie a v jarnej časti tabuľky sme obsadili už spomínanú piatu priečku, čo pri súčte s nevydarenou jeseňou znamenalo konečné ôsme miesto. Prvé štyri mužstvá boli naozaj na vysokej úrovni, no Horné Obdokovce s takýmto kádrom určite mali na piate miesto. Rozhodla ale veľmi slabá jesenná časť z našej strany.
Počas sezóny ste zaznamenali 19 gólov, stali ste sa najlepším strelcom Horných Obdokoviec a tretím najlepším strelcom súťaže. Ste rodený kanonier?
– K tomuto treba poznamenať, že sme hrávali na jedného útočníka v rozostavení 4 – 5 – 1. Tým pádom som bol hrotový hráč. Všetci hrali na mňa a ja som bol na ihrisku na to, aby som ten gól strelil. Každý jeden z nás má na ihrisku určitú úlohu, odo mňa sa očakávali predovšetkým góly. Strelil som ich devätnásť, čo poteší, ale je to obrovská zásluha všetkých hráčov, ktorí mi na tieto góly nahrávali. Bez nich by som určite nebol tak strelecky aktívny.
Góly padali do siete, bolo aj nejaké „zápisné“ do kabíny?
– V kabíne sme sa dohodli, že za góly sa neplatí a nerobí ani nič špeciálne. Skôr máme určené, že kto sa objaví v zostave kola, tak musí do kabíny priniesť nejaké koláče. V zostave kola som sa ocitol päťkrát, čo ma stálo už niekoľko kusov koláčov...
Pred novým súťažným ročníkom prišlo v Horných Obdokovciach k zmene trénera, kedy na lavičku zasadol Martin Javorka. Ako prebiehala letná príprava?
– Takúto letnú prípravu som ešte nezažil, pretože doterajší tréneri v letnej príprave vyžadovali od nás predovšetkým prípravu po hernej stránke. Každý tréner má ale svoju metódu a po prvom tréningu, kedy sme si zahrali futbal, sme prešli na riadne „behačky“, ktoré sú známe predovšetkým zo zimnej prípravy. Boli sme behať na kopci v Piešťanoch, či v Čermanoch. V týchto horúčavách to nie je vôbec jednoduché, máme tri tréningy do týždňa, plus dva zápasy. Tréner nám tak naordinoval náročné tréningy, aby sme kondične boli dostatočne pripravení na ťažkú jesennú časť.
Aký cieľ ste si dali pred novým súťažným ročníkom, zopakovať minimálne 19 gólov?
– Som typ hráča, ktorý má len tie najvyššie méty a minimálne sa budem snažiť zopakovať tých 19 gólov. Prvoradý cieľ je však ten, aby tie góly pomohli najmä mužstvu vyhrávať zápasy. Veľa zápasov skončilo aj tak, že síce som skóroval aj dvakrát, ale nakoniec sme z toho zápasu body nezískali a na tom musíme teraz popracovať.
Ktorý z tých 19 gólov bol pre vás najpamätnejší?
– Špeciálny gól asi nebol ani jeden, ale najviac ma potešil tretí gól Močenku, kedy som konečne dosiahol hetrik. Už do polčasu som mal na konte dva strelené góly a keďže o našom víťazstve v poslednom kole už bolo rozhodnuté, tréner ma chcel cez polčas vystriedať. Povedal som mu, nech ma ešte nechá na ihrisku, že chcem konečne v sezóne dosiahnuť hetrik, hoci štyri až päťkrát som bol už blízko a nie a nie ten tretí gól streliť. Napokon sa mi to do siete Močenku podarilo a ten tretí – hetrikový gól bol najpamätnejší pre mňa z celej sezóny.
