TOPOĽČANY. Farmári môžu tento rok ďakovať aj počasiu za to, že tohto ročná úroda hustosiatych obilnín je pomerne dobrá. V okrese Topoľčany sa pozberalo viac ako 19-tisíc hektárov obilnín, olejnín, strukovín. Skonštatoval predseda regionálnej poľnohospo-dársko-potravinárskej komory okresu Topoľčany Jozef Urminský s tým, že úroda je porovnateľná s minulým rokom.
Horší je však stav repky ozimnej, ktorej úroda bude v okrese Topoľčany nižšia asi o 30%. Jej porasty boli ničené hrabošmi a chorobami. „Na druhej strane je však pravda, že minulý rok bola úroda repky rekordná a v rámci Slovenska bola jedna z najlepších,“ dodal Urminský.
Vlahy bolo v rozhodujúcom období dosť
Tohtoročné počasie vyhovovalo obilninám, ktoré postupne dochádzali. Do konca mája bol ešte relatívne dostatok vlahy. Nepriaznivé klimatické podmienky prišli až v júni, ale najmä od polovice júla až doteraz.
Deficit zrážok sa prejaví na plodinách, ktoré sa zberajú na jeseň. Ide o kukuricu, cukrovú repu či slnečnicu. „Napríklad pri kukurici počítame s 30-50% výpadkom produkcie. Značný výpadok sa počíta aj pri silážnej kukurici,“ povedal Jozef Urminský. Zníženie produkcie kukurice nepriaznivo ovplyvní našich farmárov. V topoľčianskom okrese sa chová asi 8-tisíc kusov hovädzieho dobytka. Od 1. apríla padli v Európskej únii kvóty a v súčasnosti je voľný trh s mliekom, čo sa prejavilo aj na jeho cenách, ktorá sa prepadla u farmárov o 15-20%. Kvôli vysokým teplotám sa navyše produkcia mlieka niektorým chovateľom znížila až o 4 litre na kus/deň. K týmto všetkým nepriaznivým okolnostiam sa tak podľa všetkého pridá ešte nedostatok krmiva, ktoré bude samozrejme aj drahšie. „Veľmi dlho sme sa nestretli s faktom, že z tretej kosby krmovín sa niekde zberalo iba 50% plôch.
Otavy z trvalých trávnych porastov nebudú žiadne.“
Koncová cena sa netvorí u farmára
Ako však ovplyvní tohtoročná úroda ceny potravín? „Túto otázku počúvam každý rok a zo skúseností môžem zodpovedne povedať, že farmári majú najmenší vplyv na koncovú cenu potravín. Rozhodujúce stanovisko k cene potravín musia zaujať ďalší vo vertikále farmár-výrobca-predajca, pretože minimálne od roku 2008 podiel farmára na cene potravín nie je adekvátny podielu predajcu,“ uviedol Urminský.
Príkladom môže byť cena mlieka. Farmárom klesla v porovnaní s rokom 2014 cena surového kravského mlieka pri predaji o 20%. Kým v roku 2014 bol podiel farmára na koncovej cene na pulte obchodníka 44,8%, tento rok je to len 36,6%. U spracovateľa bol v roku 2014 podiel na koncovej cene 16% a v roku 2015 to bolo len 9,7%. V roku 2014 mal však obchodný reťazec podiel 22,6% a tento rok je to až 37%.
„Z toho vyplýva, že ceny potravín najviac ovplyvňujú obchodné systémy, pretože podobne nám to vychádza aj pri ostatných potravinách ako je napríklad múka, pečivo či mäso. Nie je mysliteľné, aby sa obchodná marža na 1 kg múky pohybovala oproti cene z mlyna u obchodného systému na úrovni 40%+20% DPH, u rožka je to ešte viac 60-70% +20% DPH. Pritom len agrochémia farmárovi vzrástla cenovo za ostatné tri roky o 21%. Mlieko v porovnaní s rokom 2014 kleslo farmárovi o 20%, ale v obchode iba o 10%. Potom sa nečudujme, že Slovák (rok 2013) vynaloží ročne 18,7% zo zárobku za potraviny, Rakúšan iba 12%. Rozdiel je viac ako 53%. To signalizuje, že vo vertikále farmár, spracovateľ, obchod je niečo nezdravé a dopláca na to jednak farmár, ale hlavne občan spotrebiteľ. Z toho dôvodu sme požiadali ministerstvo cez cenovú radu, aby sa touto otázkou začali vážne zaoberať,“ dodal Urminský s tým, že veľmi rád by sa dočkal od vlády a občanov takej podpory poľnohospodárov, akú majú lokálny výrobcovia potravín vo Francúzsku, či Nemecku. Tam prezident či nemecká kancelárka žiadali občanov o podporu domácich producentov potravín. Pritom Slovensko má podiel vlastných potravín v obchode asi 50-55%, ale Francúzsko má 70-80%.
Slovák ročne spotrebuje približne 160 kg mlieka a mliečnych výrobkov a Francúz 230-240 kg.
