Piatok, 18. august, 2017 | Meniny má Elena, Helena
Pridajte si svoje mesto

Roky sú odlúčení od rodnej krajiny. Na Slovensko však nedajú dopustiť

Jozef Nemec z Ludaníc pravidelne navštevuje Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj keď je komunita Slovákov v Srbsku dosť vzdialená od rodnej krajiny, je veľmi aktívna a na svoj pôvod nedá dopustiť.

Slovenské národné slávnosti v Srbskej Vojvodine sú pre miestnych obyvateľov výnimočnou udalosťou.(Zdroj: JOZEF NEMEC)

Skadiaľ som, z tadiaľ som, Slovenského rodu som, duša moja znelo z 5000 hrdiel na slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci.

7. až 9. augusta sa uskutočnil 54. ročník slovenských národných slávností v Srbskej Vojvodine. „Viackrát som navštívil slovenské dediny a mestečká na dolnej zemi, či už v Mad'arsku, Rumunsku alebo v bývalej Juhoslávii — teraz Srbsko. Vždy som obdivoval Slovákov, ako si dlhé stáročia zachovávali a zachovávajú našu krásnu slovenčinu v dolnej zemi,“ podelil sa s nami o svoje zážitky Jozef Nemec z Ludaníc.

Z drevorubačov sa stali roľníci a pekári

Z histórie je známe, že v roku 1745 sa na základe dekrétu cisárovnej Márie Terézie vybrali prvé skupiny Slovákov z Hontu a Horehronia osídľovať po porážke Turkov opustené úrodné polia medzi riekami Tisa a Dunaj. Naši predkovia opustili rodné hornaté územia a na vozoch ťahanými koňmi, ale aj vlastnými rukami si na Dolnú zem priniesli skutočne len najnutnejšie veci. Mali však pracovité slovenské ruky a chuť obrábať úrodnú pôdu, ktorú na hornatom strednom Slovensku nemali. Z drevorubačov, garbiarov, uhliarov a vápenkárov sa obratom stali roľníci, pekári, stavbári a remeselníci, ktorí kompletne zabezpečovali úroveň a rozvoj slovenskej menšiny na dolnej zemi.

Podľa vyjadrenia bývalého predsedu matice slovenskej v Srbsku a riaditeľa základnej školy v obci Kysáč Rastislava Surového, žije dnes v troch hlavných oblastiach Vojvodiny slovenská menšina, ktorá doma, v rodinách, školách, kostoloch, obchodoch, po uliciach a v úradoch rozpráva čírou ľubozvučnou slovenčinou. Takýchto občanov je vo vojvodine 52 700.

Tri piliere slovenskosti vo Vojvodine sa nazývajú Bačka — Banát — Sriem a spolu tvoria Autonómnu Oblasť Pokrajina v Srbsku. V tejto oblasti sa nachádza celkom 33 čisto slovenských obcí a miest.

„Keď porovnávam slovenské menšiny a ich životaschopnosť, tak podľa môjho názoru vojvodinská menšina je síce najďalej od nášho územia, ale aj najsilnejšia. Na druhé miesto, by som zaradil Bihorsko Nadlackú v Rumunsku a naj-slabšia, hoci je najbližšie je menšina Slovákov v okolí Bekesčáby Maďarsku. Viackrát som navštívil aj Slovákov v Amerike a Kanade a hoci mali a ešte aj majú ligu Slovákov a kongres Slovákov bol som svedkom skutočnosti, že vnuk sa nevedel po slovensky dohovoriť so starým otcom. Preto sú moje zážitky u vojvodinských Slovákov skutočne veľmi krásne,“ prezradil nám Jozef Nemec.

Riaditeľov hodnotia na základe výsledkov žiakov

Veľa skutočne zaujímavých údajov o našej slovenskej menšine vo Vojvodine povedal režisér a vedúci slovenských národných slávností Ján Slávik z Kysáča. Pilierom slovenskosti v Srbsku je Slovenské školstvo, slovenská rodina a viera. V každej dedine, či mestečku je materská škola a kostol. Slovenské gymnáziá sú v Báčskom Petrovci a Kovačici. Stredná zdravotnícka škola, čisto slovenská, je v Novom Sade a ešte sa nachádza slovensko — srbské gymnázium v Starej Pazovej. Slovenský učitelia sú veľmi aktívny a robia všetko pre rozvoj slovenčiny a slovenskosti vo Vojvodine. „Školy som osobne navštívil, v Kysáči, Petrovci, Kulpine a Aradáči majú veľké informačné tabule s nadpisom „Naše úspechy“! Tieto tabule sú výsledkom práce riaditeľov, učiteľov a ich žiakov na každej škole. Ide o súťaže všetkých slovenských vojvodinských škôl v recitovaní a prednese poézie, v športe, slovenskej histórii aj vo folklóre. Na základe výsledkov žiakov hodnotia riaditeľov a učiteľov,“ pokračoval v rozprávaní Nemec. Predstavitelia Matice, starostovia obcí schvaľujú výber riaditeľov a učiteľov. Matičný dom je v každej slovenskej obci. Preto sa nemôže stať, že by bol menovaný za riaditeľa školy ten, ktorý propaguje moderné popové skupiny, ale taký človek, ktorý zaznamenal preukázateľné úspechy v rozvoji slovenskosti.

„Keď som fotografoval dom Matice Slovenskej v Kysači, oslovil ma 91 ročný Michal Anušiak, takou krásnou a mäkkou slovenčinou, že som bol doslova očarený. Spýtal som sa, ako je to možné, že tak krásne a čisto rozprávajú po slovensky. Pohotovo mi odpovedal: Srbi keď videli, to mám od svojho starého otca, tak nám nechali zamerkovať, všetko čo sme si chceli zamerkovať. A ja, ktorý som bol pri ňom mu hovorím, aké krásne a pravdivé. Aj slovo „zamerkovať, ktoré som u nás dlho nepočul si Slováci na dolnej zemi zamerkovali.“

Sila slovenského ducha

Na záver slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci nastal zlatý klinec celej Slovenskej akcie. Za režírovania Jána Slávika postupne predviedlo svoje prekrásne umenie 12 folklórnych súborov z celej slovenskej Vojvodiny a dve hodiny pútali divákov. Celkom na záver prišlo nádherné, priam neuveriteľné defilé, keď sa viac ako 400 krojovaných dievčat, žien, chlapcov či mužov v pestrých krojoch podľa tradícií obcí postavilo oproti preplnenému hľadisku amfiteátra a veľkej tribúny. Vtedy všetci diváci povstali a začali tlieskať. Po približne dvoch minútach všetko stíchlo a po zaznení tónov viac ako päťtisíc ľudí z plného hrdla zaspievalo Slovenskú matičnú hymnu vojvodinských Slovákov:

Po nábreží koník beží, koník vraný.

Skadiaľ, že si môj šuhajko maľovaný.

Skadiaľ som, stadiaľ som, slovenského rodu som.

Duša moja, duša moja

Ja som Slovák, ty Slovenka.

Daj mi rúčku.

Rúčku ti podávam, Tebe verná zostávam.

Duša moja, duša moja.

Po doznení posledných tónov a dospievaní oduševneného chorálu, viac ako päťtisíc návštevníkov zostalo úžasné ticho na precítenie. Snáď po pol minúte vypukol veľký potlesk a po ňom nastalo objímanie slovenských rodín, priateľov a všetkých účinkujúcich. „Díval som sa plný dojatia čo sa okolo mňa deje. Neveril som vlastným očiam, či sa mi to sníva, alebo je to skutočnosť. Režisér programu Ján Slávik, môj snáď 5 hodinový priateľ ma chytil za plece a povedal „Celé Slovenské národné slávnosti, vrátane záverečnej hymny motivujú mladých a posilňujú im ich slovenského ducha“. Každé slovo matičnej hymny Slovákov doslova nabáda mladých ľudí, aby uzatvárali slovenské manželstvá a doslova, aby žili pre národ. Ja, jeden asi zo stovky návštevníkov, ktorí na slávnostiach zo Slovenska boli, hrdo konštatujem, že keď pred 270 rokmi Matej Čány priviedol Hontiansko — Horehronskú skupinu Slovákov na úrodnú pôdu Vojvodiny, zasial tam aj silného slovenského ducha, ktorý stále klíči, rastie, žije a prináša úrodu. A podľa toho, čo som v Báčskom Petrovci videl a počul bude žiť naveky.“


  1. Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha 5 881
  2. Topoľčianske mestské legendy: Únosy v dodávke i miznúci ľudia v Tribečskom pohorí 1 089
  3. Plánujú vysťahovať časť Cukrovaru 839
  4. Oponice v pohári končia Foto 521
  5. Práznovce udreli v závere 273
  6. Jeden zápas sa nedohral 267
  7. Policajti z Partizánskeho zaistili fentanylové náplasti 146
  8. Rieka Nitra je plná ťažkých kovov. Partizánske žiada, aby sa reálne skúmalo znečisťovanie 96
  9. Terasy mali skončiť. Možno však zostanú 68
  10. Hádzanári boli na turnajoch 50

Najčítanejšie správy

Topoľčany

Dráma v Chynoranoch. Policajtom sa podarilo zachrániť samovraha

27-ročný Marián stál na streche a tvrdil, že chce skočiť.

Topoľčianske mestské legendy: Únosy v dodávke i miznúci ľudia v Tribečskom pohorí

Pred šiestimi rokmi bolo celé mesto na nohách kvôli fámam o únosoch. Miznúci ľudia v Tribečskom pohorí sú tiež veľmi nepravdepodobní.

Plánujú vysťahovať časť Cukrovaru

Po uvoľnení budovy sa bude rozhodovať o ďalšom postupe.

Oponice v pohári končia

Most pri Bratislave rozhodol o výhre v prvom polčase.

Práznovce udreli v závere

Nováčik z Chrabrian bral bod za remízu.

Blízke regióny

Rušeň sa zrazil s kamiónom, šofér z Turecka nerešpektoval STOP-ku +foto

Nehoda sa stala ešte včera popoludní na železničnom priecestí v Dunajskej Strede. O nehode už informovali aj policajti.

Polícia dostala hlásenie, v centre Prievidze hľadali bombu

Neznámy páchateľ upozornil políciu na hroziace nebezpečenstvo, neudal však konkrétne miesto.

Ťažba uhlia v Cigli končí. Prídu baníci o prácu?

Zatvorenie ťažobného úseku v Cigli je podľa slov hovorkyne Hornonitrianskych baní v súlade so strategickými zámermi spoločnosti.

Posun v dráme na Košovskej: Polícia začala trestné stíhanie na neznámeho páchateľa

Na Košovskej ceste došlo k dráme, kedy páchatelia brutálne zbili muža a zapálili kanceláriu.

Dráma na Košovskej ceste: Výtržníci brutálne zbili muža a zapálili kanceláriu

Nepodarilo sa im kradnúť. Vyrušil ich zamestnanec, ten však doplatil na brutalitu útočníkov.

Všetky správy

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte)

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

Plavčan oznámil abdikáciu, z tlačovky opäť ušiel

Plavčan odstúpil z postu ministra deň po výzve Roberta Fica.

Tak to už nie, Béla, odkazuje Bugárovi Paška z SNS

Prvého podpredsedu SNS nahnevalo, že ombudsmanka Patakyová podporila Dúhový pochod.

Košická schránka siahala na 29 miliónov od Plavčana. Zrazu ich už nechce

Profesor po otázkach cúvol. Vo firme je svokra hodnotiteľa, minule išlo o švagrinú.

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky nielen na alkohol, ale aj na mäso.

Kam vyraziť

Topoľčiansky nočný beh

22. septembra
Prezentácia a sprievodné podujatia budú prebiehať 22.9.2017 od 14:00 hod. Štart preteku je o 20:00.

Horúca sprcha

30. septembra
„Šťastie je možné dosiahnuť medzi psom a mačkou, ale nie medzi mužom a ženou!“On je architekt. Ona je terapeutka. Alebo skôr televízna hviezda TV-šou, ktorej vzácne psychologické rady zachránili už nejedno manželstvo. Ale ich vlastné manželstvo je práve v troskách. Aký paradox! Čo teda najviac chýba ku šťastiu špecialistke na riešenie manželských problémov? Tolerancia a porozumenie. Vydarený vzťah! Ako manželia žijú už niekoľko mesiacov odlúčene a práve vyrazili na svoju poslednú spoločnú cestu. Chcú predať dom v Španielsku. Unavení dlhou cestou sa zastavia na jednu noc v malom hotelíku niekde na juhu Francúzska.

Faleristika pre každého v Tribečskom múzeu

od 18. do 19. augusta
Výstava prostredníctvom zbierok členov Slovenskej faleristickej spoločnosti predstavuje faleristiku ako pomocnú vedu historickú, ktorá sa zaoberá vyznamenaniami a ich históriou. Faleristika má veľmi úzky súvis s heraldikou, od ktorej prebrala veľkú časť terminológie, ako aj spôsob popisovania vyznamenaní. Okrem samotných vyznamenaní faleristika sa zaoberá aj dekrétmi, etuami a krabičkami, skúma spôsoby nosenia a udeľovania vyznamenaní, ich spoločenskú hodnotu a význam.

Premeny mesta Topoľčany

od 18. do 28. augusta
Mesto Topoľčany od stredoveku po súčasnosť zmenilo svoj vzhľad. Výstava predstaví v troch okruhoch tri premeny mesta. Prvá premena poukáže prostredníctvom kolekcie reprodukcií dobových máp na postupnú zmenu stredovekého mestečka s palisádami a priekopou na otvorené moderné obchodné mesto v Rakúsko – Uhorsku, neskôr v Československej republike. Mapy dopĺňajú dobové fotografické zábery mesta – námestia a jednotlivých uličiek, ako aj priečelia domov. Fotografie zachytávajú a dokumentujú premenu mesta od 1. ČSR do obdobia socializmu. Premeny mesta Topoľčany Premeny mesta Topoľčany Druhá premena predstaví súkromnú zbierku signovaných tehiel Ing. arch. Vladimíra Danka. Tehla ako artefakt – doklad stavebnej činnosti. V Topoľčanoch a v okolí existovalo niekoľko známych tehelní. Každá tehelňa si svoje výrobky, tehly, označovala vlastnou značkou. Tretia premena súvisí s archeologickými nálezmi objavenými archeológmi pri stavebných prácach v meste. Archeologické nálezy poukazujú na Topoľčany ako lokalitu náhodne osídlenú už v mladom paleolite, až po trvalé osídlenie formujúceho sa mestečka v stredoveku. Aj prostredníctvom nálezov ako sú taniere, misky, poháre a ďalšie predmety sa poukáže na premenu pravekej lokality na stredoveké mesto Topoľčany.