TOPOĽČANY. Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 s radosťou predstavuje nástennú site specific maľbu slovenskej umelkyne Svetlany Fialovej A nejak nemám slinu.
Kto aspoň raz navštívil Topoľčany, určite mu neunikla budova Knihy na pešej zóne v centre mesta. Práve (K)kniha je centrálnym motívom 12 metrov dlhej nástennej maľby slovenskej výtvarníčky Svetlany Fialovej, "A nejak nemám slinu“, ktorú v týchto dňoch dokončila v Multimediálnom priestore pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 v podchode pod Autobusovou stanicou v Topoľčanoch.
Z knihy - budovy vyliezajú na stenu topoľčianskeho podchodu postavy ľudí, alebo časti ich tiel, utekajúcich preč z malomestského prostredia. Z mesta s typickou stanicou s vysychajúcimi kvetmi v črepníkoch na stanici, pomedzi ktorých rednúce konáre a hnednúce listy zazerajú žijúce mŕtvoly. Nad postavami obyvateľov mesta, ktorí zostali a ktorí svoj deň napĺňajú študovaním letákov so zľavami v niektorej z miestnych diskontných predajní, či bezstarostným povaľovaním sa a kúpalisku na okraji mesta, levituje ezoterička. Tá svoju túžbu po kultúre a umení v malom meste kompenzuje útekom k ezoterike...
Fialová vo svojej nástennej maľbe ponúka ironizujúci pohľad na smutnú skutočnosť snáď všetkých malých miest na Slovensku, ktorý sa mieša s neskrývanou sympatiou a snahou o pochopenie.
Svetlana Fialová (1985) je slovenská autorka, laureátka prestížnej ceny za kresbu Jerwood Drawing Prize vo Veľkej Británii. Na jej kresbách nájdeme ľudí z jej života, vymyslené postavy, urbánne legendy a vymyslené mytologické výjavy, ale aj výjavy známe z učebníc dejín umenia. Jej diela majú blízko komiksu alebo street-artu. Pracuje najmä s figurálnymi motívmi, ktoré nám sprostredkovávajú jej osobné skúsenosti a príbehy. Nebojí narúšať perspektívu, prirodzenú hierarchiu videného a narába s kreslenými motívmi ako s textom. Ukladá ich na seba, vrství, zmenšuje a zväčšuje, podriaďuje ich potrebám jej výpovede. Často pracuje s veľkým formátom.
Autor: Julo Krištof
