TOPOĽČANY. Ako to vyzeralo v školských laviciach pred sto rokmi? Odpoveď na túto otázku vám dá najnovšia výstava Tribečského múzea Škola v minulosti, ktorá vznikla v rámci spolupráce Tribečského múzea s Tekovským múzeom v Leviciach, Múzeom J. Thaina v Nových Zámkoch, Podunajského múzea v Komárne a Štátneho archívu v Topoľčanoch.
Exponáty približujú problematiku školstva z obdobia 1. Československej republiky, z obdobia po nástupe komunistického režimu v roku 1948 a z druhej polovice 20. storočia.
Menšia časť výstavy je venovaná aj predškolskej výchove. Medzi nainštalovanými predmetmi nechýbajú napr. vysvedčenia, školské kroniky, učebnice, rôzne učebné pomôcky, školské lavice a tabule a ďalšie predmety, ktoré sa používali v školách v jednotlivých časových obdobiach. Návštevníci výstavy získajú zaujímavé informácie aj z histórie základných a stredných škôl pôsobiacich v meste Topoľčany.
Najbližšie gymnázium bolo v Nitre
Prvé pokusy o založenie strednej školy v Topoľčanoch siahajú do roku 1923. Problémom nebolo získanie povolenia na vznik školy (samotní starostovia boli intervenovať na ministerstve školstva v Prahe), ale finančné zabezpečenie školskej prevádzky. Financie sa napokon našli až v roku 1936, keď ministerstvo školstva 27. mája zriadilo výnosom mestské reálne gymnázium. Do tejto doby museli žiaci navštevovať gymnáziá v Nitre, Prievidzi a Trenčíne. Spočiatku výučba ale prebiehala v budove bývalého mestského hostinca (oproti dnešnému Tribečskému múzeu). Prvým riaditeľom gymnázia sa stal Jozef Lukeš z Čiech.
Prvý profesorský zbor tvorili učitelia Alojz Cvacho, Jakub Brunclík a Elena Maťašová. S pribúdajúcim počtom žiakov sa muselo riešiť umiestnenie dočasných tried – vyučovalo sa v Katolíckom dome, židovskej škole. Základy novej vlastnej budovy gymnázia boli položené 12. mája 1941 a vyučovať sa začalo v apríli 1945.
Židovská škola zanikla kvôli vojne
V Topoľčanoch židia vytvorili veľmi silnú komunitu, na začiatku 20. storočia bol ich počet asi 33% z celkového počtu obyvateľov mesta. Židovská škola bola otvorená v roku 1858. Vyučovalo sa po nemecky, neskôr od roku 1871 v maďarčine, po slovensky od roku 1919. Školu finančne vydržiavala židovská náboženská obec. Správcom školy do roku 1931 bol Armin Weiss, po ňom až do vojnových čias Joachim Pollak. Pre narastajúci počet židovských detí bola v roku 1912 postavená nová budova školy na dnešnej ulici Československej armády (stará budova školy stála na dnešnej Krušovskej ulici). Nariadením vlády z 1. septembra 1940 museli všetci židovskí žiaci opustiť stredné a vysoké školy a všetky verejné nežidovské školy. Odsunom mnohých rodín do koncentračných táborov sa počet detí neustále znižoval, vyučovanie ale prebiehalo až do júla 1942, keď školu miestne orgány zrušili.
So žiakmi sa školník nemohol rozprávať po slovensky
Štátna ľudová škola bola založená v roku 1885 výnosom maďarského ministerstva školstva, o rok neskôr popri nej zriadili aj detskú opatrovňu (zrušená v roku 1921). Podľa prvej zápisnice učiteľského zboru bolo uznesené, aby učitelia chodievali do školy minimálne pol hodinu pred začiatkom vyučovania a tento čas využili na konverzáciu s deťmi v maďarskom jazyku. Školník dostal prísny zákaz rozhovoru so žiakmi v slovenskom jazyku. Hlavný dôraz sa kládol na osvojenie maďarčiny deťmi. Stará budova ale nevyhovovala kapacitne potrebám školy. Barón August Stummer preto daroval pozemok a staviteľ Michal Rajnoha vystaval budovu, ktorá bola otvorená a vysvätená 25. marca 1901. Zároveň toho istého roku predseda školy Ján Kropácsy dal vysadiť na školskom dvore 23 jedličiek. Školu navštevovali hlavne deti z chudobnejších rodín, tie boli oslobodené od platenia príspevkov.
Keďže aj príspevky štátu boli dosť nízke, škola trpela nedostatkom financií. Mnohokrát finančne pomohli Československý červený kríž, Telocvičná jednota Sokol, Živena, Únia železničných zamestnancov. Nedostatok priestorov sa čiastočne vyriešil presťahovaním 4 tried do budovy bývalého hostinca. O dva roky neskôr v roku 1936 musela škola 2 triedy prepustiť gymnáziu.
Štátna meštianska škola patrila k najlepším v Nitrianskej župe
Nová škola vznikla za veľkej podpory baróna Augusta Stummera, ktorý daroval pozemok a prispel finančnou čiastkou 34 075 korún, čo bola na vtedajšiu dobu značná suma peňazí. Aj z vďaky bola nad vchodom umiestnená tabuľa s textom : „ Tento príbytok maďarskej kultúry bol postavený z nariadenia maď. kráľ. Ministerstva výučby Juliusa Wlassiča, z obetavosti občanov veľkotopoľčianskych a veľkodušného dobrodinca p. továrnického baróna Augusta Stummera za časov školského inšpektora Aug. Libertinyho a rychtára Alojza Fülöppa r. 1903. Zvelebujeme Prozreteľnosť božskú, že príbytok kultúry sme teraz odovzdať mohli účelu svojho povolania, t.j. telesnej a duševnej výchove mládeže našej.“ Po maďarsky sa učilo do apríla 1919, potom školu prevzala československá vláda.
Na miesto riaditeľa školy nastúpil Václav Stryhal z Čiech. Keďže v posledných mesiacoch tu bolo ubytované aj vojsko, škola sa nachádzala v dezolátnom stave. Aj napriek ťažkostiam (chýbali knihy, učebné pomôcky) sa od septembra začal nový školský rok. Vďaka novému riaditeľovi školy sa za krátky čas podarilo vyzdvihnúť úroveň školy veľmi vysoko a čoskoro patrila medzi najlepšie meštianske školy na Slovensku a bola považovaná za najlepšiu v Nitrianskej župe.
Mníšky odišli po bankrote veľkotopoľčianskej banky
V Topoľčanoch pôsobila aj Rímskokatolícka ľudová škola. Ide o najstaršiu školu v meste, prvé zmienky sú ešte z konca 17. storočia. Učiteľmi boli rehoľníci benediktínskeho rádu, vyučovala sa aritmetika, geometria, astronómia, geografia, algebra a filozofia. Novú budovu školy sa s nákladom 20 000 zl podarilo postaviť v roku 1863. Najväčšiu zásluhu na tom niesol vtedajší starosta Ignác Tvaroškay a dekan Vincent Kubica. Staviteľom školy bol František Mika. Finančne prispeli grófka Alžbeta Erdödyová, ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský a mešťania Veľkých Topoľčian. Bola sem zároveň premiestnená aj súkromná katolícka dievčenská škola, ktorá sa tým zmenila na verejnú. V roku 1883 bola popri škole zriadená aj detská opatrovňa. Jej vedenia sa spolu s dievčenskou školou ujali mníšky rádu sv. Vincenta. Finančne školu veľmi podporoval farár Ján Keller. Po nezhodách so školskou stolicou a bankrote veľkotopoľčianskej banky, kde mali mníšky uložené svoj majetok, mníšky roku 1908 opustili Topoľčany.
Po skončení vojny prišlo učiť mnoho nových učiteľov, škola sa zároveň dočkala aj výstavby novej budovy (na dnešnej ulici ČSA armády). Staviteľom školy bol Eduard Bothe, vysvätená bola 13. septembra 1925. Pre rýchly nárast žiakov sa ale už v roku 1934 začalo so stavbou novej modernej budovy (dnes Stredná zdravotnícka škola sv. Vincenta de Paul). Ako učiteľky slúžili sestry rádu de Notre Dame, budova tak slúžila aj ako kláštor.