Tablá bez priezvisk?
To, čo bolo v minulosti prekvapivé, je už dnes tradíciou. Konkrétne pri označovaní krstnými menami absolventov stredných škôl na tablách.
„Každý rok pravidelne približne v tomto čase sme svedkami vyložených maturitných tabiel absolventov jednotlivých škôl. Žiaľ, sme svedkami, že pod fotografiami vidíme v poslednom čase len krstné mená abiturientov, nie tak, ako bolo zvykom pred niekoľkými rokmi. Zaujímalo by ma, keď sa priblíži chvíľa, napríklad po 50 rokoch ešte žijúci absolventi budú mať možnosť sa stretnúť, či si budú pamätať, aké mal spolužiak Jozef, Milan, Hela, Marča priezvisko v čase maturity. Neviem, prečo to robia. Žeby sa hanbili za priezvisko svojich rodičov, ktorí im štúdium umožnili? O koľko príjemnejšie a vzhľadnejšie je vyložené tablo prvých abiturientov slovenského gymnázia v Topoľčanoch z roku 1942 – 43, ktorí sa v tomto roku stretnú po päťdesiatich rokoch.“
Oáza na okraji mesta – letné kúpalisko
Dokončovacie práce na letnom kúpalisku v Topoľčanoch mali byť ukončené v lete 1993. Aká bola vtedajšia situácia a čo na návštevníkov novootvoreného kúpaliska čakalo, sa dozvedáme zo zašlých stránok Dneška.
„Časy, kedy sa Topoľčany hrdili letným kúpaliskom, sú dávno za nami. Kúpalisko zostalo len v spomienkach dnes už strednej generácie a na vyblednutých fotografiách. Aj neďaleká Duchonka už utrpela na sláve, z ktorej donedávna žila a po zdražení cestovného sa stala pre Topoľčancov menej príťažlivou. Topoľčianske letné kúpalisko, ktoré začali budovať ešte v osemdesiatych rokoch v rámci akcie Z, prešlo mnohými peripetiami. Zhodou okolností sa areál nachádza pod oknami môjho bytu, takže som videla, koľkokrát bola položená dlažba, mrazmi popraskaná – potrhaná a znovu položená. Veď si aj náklady na výstavbu a rekonštrukciu vyžiadali 22 miliónov korún. Z mestskej kasy.“
Návštevníkom kúpaliska, ktoré bolo otvorené od 19. júna, boli ponúkané rôzne služby. „Za desať korún, deti za päť, sa možno celý deň kúpať v 50 m, 25 m alebo detskom bazéne. K dispozícii sú samozrejme sprchy, sociálne zariadenia, šatne. Okrem občerstvenia, ktoré zabezpečili dodávateľským spôsobom a nebude v ňom chýbať ani talianska zmrzlina či zemiakové placky, ponúkajú na kúpalisku špeciálne služby. Rekreant si môže požičať slnečník, ale i asi z 50 rôznych titulov nenáročných románov, za mierny poplatok si môže dať do úschovy babetu či bicykel. Strážené bude samozrejme i parkovisko áut.“ A na záver pozvánka stráviť leto na topoľčianskom kúpalisku v lete 1993. „Neboli ste ešte na novom kúpalisku? Z okna vidím priezračnú vodu, v ktorej sa zrkadlia stromčeky. Vodu, ktorá priam láka. Vidím ľudí pod slnečníkmi i briezkami. Aha, tam je ešte miesto voľné... Nie, z balkóna neskočím, ale už sa nemôžem dočkať , kedy sa ponorím...“
Správy z 15. júna a 22. júna 1993.
