VEĽKÝ KLÍŽ. V Klížskom Hradišti, miestnej časti obce Veľký Klíž otvorili vernú repliku drevenice, rodného domu popredného slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého (1924 – 2011). Pôvodný rodný dom je ešte stále obývaný a nachádza sa v jeho rodisku, čiernohronskej dedine Čierny Balog.
Z Veľkého Klíža však pochádza jeho manželka Anna. Túto dedinu preto Ťažký často navštevoval a na sklonku života sa tam aj usadil.
Dom postavili za vlastné
Často za ním prichádzali jeho priatelia, spisovatelia. Medzi obyvateľmi požíval úctu a vážnosť. Po smrti si želal, aby ho na miestnom cintoríne pochovali. Odvtedy sa vždy pri príležitosti jeho narodenín schádzajú jeho priatelia spisovatelia, aby si ho pripomenuli a položili na jeho hrob kytice kvetov. „Pri jednom takom stretnutí sa hovorilo aj o jeho rodnom dome, malebnej drevenici v Čiernom Balogu. Zaujala ma, bol som sa na ňu pozrieť. Vlani som prisľúbil, že v mojom skanzene Starý Klíž postavím jeho repliku,“ vysvetlil iniciátor tohto projektu, miestny podnikateľ, stavbár a osobný priateľ spisovateľa Ťažkého Gabriel Rehák. Dom postavil so svojimi spolupracovníkmi z vlastných prostriedkov. Do roka v ňom zriadia Múzeum L. Ťažkého.
Verná kópia
„Je to skutočne zázrak, ktorý sa uskutočnil v rámci literárnej kultúry, dnes, keď v podstate status spisovateľa je ponížený až na dno,“ konštatoval čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník. „Mohol by som to dokumentovať mnohými vecami, od Budmeríc, cez náš zápas o spisovateľskú budovu v Bratislave, alebo nízkymi nákladmi pôvodnej slovenskej literatúry. To by sa však dalo jednoducho zmeniť, preto že nás, spisovateľov, zaraďujú v rámci daňového a sociálneho systému medzi živnostníkov a podnikateľov. Nejde o peniaze, ale nás to uráža,“ povedal Rezník.
Priznal sa, že s Lacom Ťažkým ho spája dlhoročné priateľstvo. Navštívil s ním aj jeho rodný dom v Čiernom Balogu. Preto rád potvrdzuje, že v Klížskom hradišti ide skutočne o jeho vernú kópiu. Na nádvorí stojí aj pôvodná šopa na drevo a dokonca klát na rúbanie dreva a v ňom zaseknutá sekera. Na stene drevenej šopy visí pílka „bruchačka“ a sú tam tiež jednoduché lavičky, na ktorých sedávali jeho rodičia i deti. Aj vnútrajšok je veľmi podobný dobovému zariadeniu. Nechýba murovaná pec s výklenkom na sušenie kapcov, hlinený aj kovový riad, kolovrat, postele s vysokými perinami, na stolíku soška Panny Márie, na stole s vyšívaným obrusom pekáč čerstvo napečených posúchov a pagáčikov.
Medzi prvými vošli do domu manželka spisovateľa Anna Ťažká, jeho mladšia sestra Antónia Ďurčíková a tiež jeho synovia, Ivan a Peter. Potvrdili, že zariadenie je skutočne autentické, také, ako ho poznajú z minulosti. Staviteľ Rehák všetkých upozornil, že nezabudol ani na detail a na jednu hradu vyryl aj nápis, ktorý v pôvodnom dome zhotovil otec Ladislava Ťažkého v roku 1923.
