TOVARNÍKY, PEKING. Lucii Trulíkovej z Tovarník sa podarilo vďaka šťastiu a náhode precestovať trasu medzi Šang-hajom a Pekingom. Čína je exotická krajina s veľmi odlišnou kultúrou, preto sa našinec často dostane do zaujímavých situácií.
Prvá komická situácia sa Lucii stala takmer hneď po prílete. Po tisícoch preletených kilometroch a po celodennom programe v Shanghai sa konečne dostala do čínskej reštaurácie.
Zvláštne umývadlo
„Polhodinové bojovanie s čínskymi paličkami ma unavilo ešte viac a keď som konečne našla schopné WC, jasala som. Vyčerpaná pozerám na zaujímavé umývadlo s najčudnejším tvarom, aký som kedy videla. Nejaká čínska špecialita. Stlačím gombík na vodu a tá pomaly začala stekať z desiatich malých dierok smerom dole. Žiadny vodovodný kohútik? Naozaj sú divní. No tak čo, treba sa prispôsobiť. Snažila som si umyť ruky aspoň tou trochou vody, ktorá stekala po zadnej časti umývadla. Po piatich minútach umývania rúk do takej miery, akej to len išlo, vyčerpaná pozriem ešte raz na toto netradičné čínske umývadlo. Tresknem si po hlave a so slzami od smiechu vykríknem: Veď to je pisoár,“ rozrozprávala sa Lucia o svojom prvom kontakte s čínskymi sociálnymi zariadeniami.
Európania sú atrakcia
Zaujímaví sú aj samotní Číňania, ktorí pľujú všade, kadiaľ chodia. „Je jedno, či je to nežné žieňa, alebo 70-ročný starý pán. Jednoducho pľujú všetci,“ dozvedeli sme sa. Zvláštne je tiež to, že nerešpektujú dopravné semafory. Nielen chodci, ale dokonca aj vodiči. Prejsť na červenú je pre nich úplne normálne, no zaujímavé je to, že nehody tam nie sú bežné, ako by sme čakali. Človek však v Číne nadobudne dojem, že najdôležitejšou súčiastkou je klaksón, ktorým sa šoféri neraz dorozumievajú. „Dávajú si veľký pozor, pretože ak by pri nehode niekto zahynul, vinník môže dostať aj trest smrti.“
Obyvatelia veľkých miest sú už na belochov zvyknutí. „No napríklad v meste Luo-jang, ktoré je na čínske pomery malé – má iba 6,5 miliónov obyvateľov, sme sa cítili ako celebrity. Pozerali na nás s otvorenými ústami, fotili si nás, kamerovali a tí, ktorí vedeli aspoň trochu po anglicky si s nami robili spoločné fotky. Tí, ktorí nevedeli, dohovárali sa s nami aspoň rukami a nohami,“ prezradila nám Lucia Trulíková.
Najväčšiu radosť mali Číňania z jedného pána, ktorý bol trochu viac pri tele, pretože im pripomínal Budhu.
Samostatnou kapitolou pri návšteve Číny je jedlo. Najväčšou zvláštnosťou, ktorú Lucia ochutnala, bola asi smažená tarantula. Vraj bola celkom dobre ochutená a bolo to také „chlpaté mäsko.“ Takýto exotický olovrant je relatívne drahá záležitosť. V stánku rýchleho občerstvenia vyjde na ulici približne 60 juanov, čiže asi 8 eur.
Volské oko s vianočkou
„Viac mi ale chutili kobylky, ktoré boli chrumkavé ako chipsy. Predávali ich tam napichnuté po tri na paličke. Samozrejme som ochutnala aj tradičnejšie veci. Také kung pao snáď nemusím ani spomínať, no v porovnaní s európskou verziou to boli väčšinou iba arašidy, veľmi veľa chilli a kuracie mäso. Strava bola na hoteloch väčšinou prispôsobená našim zvykom, no mäso som tam veľmi nejedla, keďže bolo naporciované aj s kosťami. Niekedy to však našim hostiteľom nevyšlo. Klasický chleba sa tam kúpiť nedá a to, čo sa najviac podobá chlebu, chutí sladko ako vianočka.... Jedli ste už volské oko s vianočkou? Pre mňa to bolo po prvých sústach prekvapenie,“ prezradila nám Lucia Trulíková s tým, že sprievodca ich zobral aj na tradičné jedlo Hot pot. Vyzeralo to vraj ako kotol v strede stola, v ktorom bola voda, vyzerajúca ako keby bola z umývania riadu. Na stole bolo mäso, holubie vajíčka a zelenina. Všetko sa hodilo do hrn-ca, uvarilo sa a jedlo.
Zaujímavá bola tiež 15-hodinová cesta vlakom. Najmä príprava na ňu stála za to.
„Sprievodca nás ubezpečoval, že cestu určite prežijeme a netreba sa ničoho báť. Čo ten o tom vie... Naša skupinka naš-la čínsky zelovoc, ktorý skoro vykúpila. Kilo banánov, dve kilá jabĺk... Ľudia z obchodu vychádzali so spokojnými úsmevmi a s taškami plnými ako pred Vianocami. Ja s bratom sme ovociu neverili, treba sa pripraviť lepšie. Navždy si zapamätám nechápavú tvár slečny v McDonalde, keď sme si pýtali osem dvojitých cheeseburgerov. Nakoniec sme cestu vlakom prežili bez ujmy na zdraví. Pravá slovenská slivovica zahnala všetky naše obavy a Číňania mali o program postarané.“
Takéto dobroty sa dali ochutnať na ulici.
S čínskym sprievodcom Rikim. Jeho tajnou ingredienciou bolo, keď pri vybavovaní lístkov všetkým tvrdil, že vezie autobus plný európskych politikov s rodinami a treba ich rýchlo obslúžiť. Fungovalo to. Nezabudnuteľný bol aj jeho opis čínskych špecialít – papanie malých živých bielych myšiek a opičích mozgov. K týmto špecialitám sa Lucia nedostala, tarantula jej stačila.
