REGIÓN. Bánovce nad Bebravou sa zaradili medzi mestá, ktorým sa minulý rok podarilo najviac zlepšiť finančné zdravie. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy Ineko, ktorý pridelil Bánovciam skóre 5,19 (na stupnici od 0 až 6). V roku 2013 dostalo mesto hodnotenie 4,82, čo predstavuje zlepšenie o 0,37 bodu. V celkovom rebríčku finančnej stability 50 najväčších miest Slovenska sa Bánovce umiestnili na deviatom mieste. Celkový dlh mesta je na úrovni 3,61%, čiže 18 eur na obyvateľa.
Topoľčanom sa v hodnotení finančnej stability darí dlhodobo. Tento rok sa mesto umiestnilo na štvrtom mieste a so skóre 5,5 sa zaradilo medzi štrnásť samospráv, ktoré mali hodnotenie vyššie ako 5. Mesto už od roku 2011 nevykazuje žiaden dlh.
O niečo horšie dopadlo mesto Partizánske, ktoré sa však tiež drží na peknej štrnástej priečke. Mesto má celkový dlh 15,89%, čo znamená 76 eur v prepočte na obyvateľa.
Dlhy môžu skrývať
Pre korektnosť je potrebné dodať, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie oproti mestu, ktoré už malo dobré finančné zdravie – také mesto má menšiu možnosť zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré malo zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky. V rebríčku skokanov sa preto na prvých miestach skôr umiestňujú mestá, ktoré boli v predchádzajúcom roku v horšom stave a dokázali sa zlepšiť a na posledných miestach najmä mestá, ktoré mali v roku 2013 vyššie známky finančného zdravia.
Mestá sa zlepšili
Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Podarilo sa jej síce medziročne znížiť dlh z 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov (a vďaka tomu začať spĺňať zákonné kritérium týkajúce sa zadlženosti), no za toto zlepšenie mesto do veľkej miery vďačí kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré Žiline schválila Vláda SR.
Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu roka 2014 Čadca (48,3 %), na treťom mieste je Púchov (48,1 %). Všetky ostatné veľké mestá mali dlh menší ako 40 % svojich ročných príjmov.
Ak sa pozrieme na 50 najväčších miest ako celok, platí, že v priemere za uplynulý rok dokázali zlepšiť svoje hospodárenie. Zlepšenie pravdepodobne súvisí jednak s tlakom vlády, ktorá prenáša časť potrebného konsolidačného úsilia na plecia samospráv, ale aj s lepším informovaním verejnosti o hospodárení miest.
