REGIÓN. Občianske združenie Pokoj a dobro – pomoc utečencom sa rozhodlo podať pomocnú ruku utečencom, ktorí na Slovensku zostanú po absolvovaní azylového procesu.
„Migračnú vlnu neobhajujeme, no nevieme ju ani ovplyvniť. Preto sme sa rozhodli pomôcť ľuďom v núdzi, ktorí zostanú na Slovensku legálne s ich integráciou do našej spoločnosti,“ povedal predseda združenia Stanislav Horák.
Chcú diskutovať otvorene
Keďže prvé reakcie na vznik združenia a jeho zámery boli rôzne, členovia sa rozhodli komunikovať nielen cez sociálne siete a médiá, ale umožniť všetkým ľuďom pýtať sa na konkrétnu pomoc utečencom. Členovia združenia pochádzajú z obce Výčapy-Opatovce, preto zorganizovali stretnutie s verejnosťou v miestnom kultúrnom dome.
Ako uviedol predseda združenia Stanislav Horák, na stretnutie pozvali aj zástupcov Slovenskej katolíckej charity a Nitrianskeho biskupstva, s ktorými nadviazali spoluprácu. Pozvaní boli aj zástupcovia Migračného úradu, ktorí sa však kvôli pracovným povinnostiam ospravedlnili. „Rozhodli sme sa zorganizovať toto stretnutie, pretože sme občania tejto obce a potrebujeme s našimi spoluobčanmi diskutovať priamo. Chceme poznať ich názory, aby sme si vysvetlili určité veci, ktoré sa im môžu zdať cez médiá prezentované iným spôsobom.“
Na stretnutie v kultúrnom dome vo Výčapoch-Opatovciach prišlo viac ako sto obyvateľov. O svojich osobných skúsenostiach z utečeneckých táborov hovoril aj fotograf Anton Frič, ktorý mal v sále aj výstavu fotografií. Ako nás informovala členka združenia Jolana Čuláková, časť ľudí reagovala negatívne a na začiatku zaznievali hlasy po referende alebo petícii. Neskôr však ľudia začali diskutovať a pýtať sa členov OZ na konkrétne informácie. Najviac sa obávali, že po príchode utečencov začnú v obci konflikty a nepokoje a prekážalo im, že vzniklo OZ, ktoré im chce pomáhať. Upozorňovali, aby sa radšej orientovali na pomoc chudobným a núdznym na Slovensku.
Niekoľko ochotných dobrovoľníkov už vraj našli
„Vysvetlili sme, že pomáhame aj ľuďom na Slovensku a predstavili sme zámer prednostne ubytovať kresťanské rodiny. Maximálne dve do jednej obce, aby nevznikali uzavreté spoločenstvá alebo getá,“ dodala Čuláková s tým, že združenie nemá problém pomôcť komukoľvek. Na kresťanské rodiny sa chce však zameriavať preto, lebo v problematických krajinách sú najviac vystavené diskriminácii.
Podľa Horáka sú niektoré negatívne reakcie pochopiteľné, kvôli často jednostranným informáciám, ktoré sa k ľuďom dostanú: „Niektoré návrhy, ktoré zazneli v diskusii však boli nereálne. Opäť zopakujem, že sa chceme venovať ľuďom, ktorí absolvujú celý azylový proces a zostanú na našom území legálne. Preto nie je napríklad možné organizovať referendum o tom, či niekto môže, alebo nemôže niekoho prichýliť vo svojom dome, či byte.“
Združeniu sa vraj prihlásilo niekoľko dobrovoľníkov, ktorí by bolo ochotní ubytovať utečencov, no z ktorých obcí sú, nám zatiaľ Stanislav Horák nechcel konkretizovať. „Je to ešte predčasné, keďže sme zatiaľ požiadavku na ubytovanie takýchto ľudí nedostali. Keď však k tomu príde, chceme byť pripravení,“ dodal.
