Konečne ste doma získali tri body...
– V poslednej dobe sme už trénovali v menšom počte, a preto tréningy neboli až také plynulé, pretože chodíme do škôl alebo zamestnaní. Na posledný domáci zápas sme sa vyhecovali, pretože ani Komárnu sa príliš nedarí a má podobný bodový zisk ako my. Som rád, že to vyšlo, tri dôležité body zostali doma.
S jesennou časťou ale asi nemôžete byť spokojný, asi sa čakalo viac...
– Určite sa čakalo viac, aj v kabíne sme s takýmto umiestnením a hlavne bodovým ziskom po prvej polovici súťaže nerátali. Všetci dobre vieme, čo sa v polovici jesennej časti stalo a tieto problémy, samozrejme, zatriasli aj celou kabínou. K tomu pribudlo narušenie vzťahov so Senicou, a tak na niektoré zápasy sme boli ledva jedenásti, čo na nás vôbec nepôsobilo dobre. Postupne sa to zlepšilo, začali chodiť znova aj Seničania, čo dokumentujú aj tri dôležité body proti Komárnu.
Pohár bol ale iná kapitola. Ako ste videli tieto stretnutia?
– Často to tak býva, že sa vám v lige nedarí, ale v pohári to šľape. V úvode pohára nám prial aj los, keď sme narazili na štvrtoligové celky, ktoré sme dokázali poraziť. Jediný ťažší zápas sme odohrali až v Čani, ktorý nám ale vyšiel skvele. Až potom prišiel Ružomberok, účastník najvyššej slovenskej ligy. Po našich hlúpych chybách sme inkasovali góly, hoci výsledok mohol byť aj oveľa lepší pre nás, než ako v skutočnosti dopadol.
V živej pamäti máte ale isto aj váš vlastný gól, keď ste v zápase proti Šamorínu v nadstavenom čase prihrali brankárovi, ktorý však už nebol vzadu, ale čakal vpredu na center...
– Užil som si mediálnu slávu, často sa mi to nestáva (smiech). Futbal prináša všelijaké situácie. Už v posledných sekundách zápasu som bol dostatočne nesústredený a aj zlá koncentrácia urobila svoje.
