Martin Valent ukončil hráčsku kariéru v Topoľčanoch. Na mieste, kam vyrazil do hádzanárskeho sveta.
Prečo ste sa rozhodli ukončiť bohatú hráčsku kariéru?
– V prvom rade je to z mojej pracovnej vyťaženosti a tiež som aj s trénerom mal odlišný názor na moje pôsobenie na palubovke. Chcel som skončiť so vztýčenou hlavou a s majiteľom klubu som sa korektne dohodol o ukončení zmluvy.
Lúčilo sa ťažko?
– Zmluva mi končila 31. mája a osobne som si myslel, že túto sezónu dohrám. Bohužiaľ, niektorí v klube neboli nadšení, aby som túto zmluvu naplnil, a preto som sa rozhodol ukončiť kariéru počas rozbehnutej sezóny. Niektorí ľudia sa aj potešili, niektorých som zarmútil, ale taký je život. Som človek, ktorý má rád spravodlivosť a čestnosť, avšak v tomto klube nie vždy víťazí pravda, a preto som sa rozhodol skončiť.
Ale určite máte na topoľčianske pôsobenie príjemné spomienky...
– O tom nie pochýb. Posledné finále s Prešovom, či európska pohárová súťaž sú spomienkami, ktoré mi nikto nezoberie. Myslím si ale, že filozofia topoľčianskeho klubu by mala byť taká, že si budeme sami budovať vlastných odchovancov a nie skupovať každú chvíľu druholigových legionárov. Osobne si myslím, že aj naši mladí hráči majú rovnakú výkonnosť.
A nerozmýšľate, že zostanete pri hádzanej napríklad ako tréner?
– Určite si do leta dám pauzu. V lete sa rozhodnem, čo a ako a uvidíme, či mi možno niečo ponúknu v topoľčianskom klube, no zatiaľ ma neoslovili. Veľmi ma ale sklamal fakt, že už dva týždne v klube vedeli, že pred týmto zápasom sa budem lúčiť s aktívnou činnosťou, no túto informáciu nerozšírili prostredníctvom internetu, novín, či plagátov širokej verejnosti. Trochu som z toho sklamaný, ale ja som vždy hral hádzanú pre ľudí a nie pre funkcionárov. Mám dvoch synov, ktorí tiež hrávajú hádzanú. Verím, že som im ukázal cestu a dúfam, že si niečo z toho zobrali k srdcu. A funkcionári by sa mali zamyslieť sami nad sebou, prečo to takto všetko dopadlo...
