BOJNÁ. Archeologické nálezisko Vali pri Bojnej sa aj tento rok dočkalo znovuosídlenia. Po minuloročných dobrých skúsenostiach aj tento rok členovia občianskeho združenia Herjan strávili koniec roka v replikách staroslovanských obydlí – polozemniciach.
Ako nás informoval starosta obce Jozef Stankovský, ukážky života našich predkov boli zakomponované do sviatočného programu obce, aby ľudia mali možnosť vidieť, ako možno Slovania slávili Vianoce.
„Keďže máme archeologickými nálezmi podložené, že sa na našom území nachádzala najstaršia kresťanská komunita, určite už v ôsmom, deviatom storočí museli nejakým spôsobom oslavovať narodenie Pána. Je však otázne, ako to prebiehalo. Na základe poznatkov z experimentálnej archeológie môžeme povedať, že zima bola hlavne o súboji človeka s prírodou a o prekonávaní zimy. Vianoce sa prejavili možno trochu inou liturgiou a možno trochu lepším jedlom. Nie honosným, ale lepším, lebo jedlo bolo počas zimy veľmi skromné,“ prezradil nám starosta s tým, ako bol príjemne prekvapený tým, že sa našlo pomerne dosť ľudí, ktorí sa prišli na odvážlivcov obývajúcich Valy pozrieť.
Členovia občianskeho združenia Herjan sa rozhodli prežiť niekoľko dní na Valoch bez využitia akýchkoľvek moderných technológií, spacákov, či konzerv.
V chatrčiach bolo veľa štipľavého dymu a tiež nedostatok spánku. V polozemniciach bolo treba neustále kúriť, aby sa v nich udržala teplota aspoň 15 stupňov.
„Dobrovoľníkov mala tiež prepadnúť iná skupina, zo stredného Slovenska. Obyvateľov Valov skutočne aj prepadlo deväť chlapov, no žiadne veľké boje sa nekonali, keďže útočníci našli členov skupiny Herjan schúlených v polozemnici, ako sa snažia zahriať,“ prezradil nám starosta.
Podľa Jozefa Stankovského bol minulý rok pre zlepšenie turistického potenciálu obce pomerne úspešný.
Bojnej sa podarilo získať dotáciu z Ministerstva kultúry, z ktorej bola dokončená tretia replika veľkomoravského obydlia, rozšírila sa aj muzeálna expozícia o dobový nábytok a 3D model obydlí, ktoré sú na hradisku.
Obci sa tiež podarilo nedávno získať ojazdený terénny automobil, vďaka čomu bude starostlivosť o archeologické nálezisko jednoduchšia.
Slovenským archeológom sa tiež v priebehu minulého roka podarilo objaviť aj nové veľkomoravské i keltské hradiská i zaniknuté staré cesty. Umožnili im to predovšetkým moderné technológie. Podľa slov vedúceho výskumu Karola Pietu neboli minulý rok výskumné práce zamerané iba priamo na hradisko, ale aj na jeho širšie okolie v pohorí Považského Inovca. „Inšpirovala nás prieskumná metóda, ktorá využíva zariadenia nazývané lidar. Ide vlastne o letecké skenovanie územia, vďaka ktorému sa nám podarilo objaviť dve hradiská, o ktorých sme doteraz vôbec nevedeli. Okrem včasnostredovekého osídlenia boli v minulosti obývané aj Keltmi a podarilo sa tam získať veľa atraktívnych nálezov,“ povedal Pieta.
Okrem iných hodnotných predmetov našli archeológovia na novo objavených hradiskách aj mimoriadne cenné strieborné a zlaté keltské mince. Ich nálezy sú také zriedkavé, že šesť mincí, ktoré tu boli objavené, považujú vedci za mimoriadne vysoký počet. „Sú to naozaj vzácne typy, z ktorých niektoré sme doteraz nepoznali. Sú na nich zobrazené kone a na druhej strane je portrétna hlava, zrejme ide o schematickú podobu boha Apolóna, pretože keltské mince sú často napodobeninami gréckych platidiel,“ vysvetlil Pieta.
