TOPOĽČANY. Čmáranie po múroch a budovách bolo kedysi veľkou módou. Aj polícia mala plné ruky práce s objasňovaním takýchto priestupkov. Dnes sa však zdá, že sprejovanie nie je pre mládež najatraktívnejším spôsobom, ako tráviť voľný čas, keďže polícia v Topoľčanoch neriešila v uplynulom období ani jeden oznámený prípad poškodzovania majetku sprejermi.
Povedzme pred 15 rokmi bol podľa môjho názoru problém so sprejermi vypuklejší. Ako vy dnes vnímate sprejerov? Sú stále problémom z pohľadu ničenia majetku?
– Okolo roku 1995 sa graffiti prevažne z USA a postupne aj ďalších krajín sveta dostalo aj na naše malé Slovensko a do nášho hlavného mesta. Trvalo zopár rokov, kým sa rozšírilo do menších miest ako Topoľčany, takže práve s príchodom milénia nastal aj v našom meste veľký boom a graffiti bolo takpovediac v móde.
V prvom rade treba odlíšiť umelcov, ktorí sa tomuto odvetviu umenia začali venovať naplno a deti, ktorým sa jednoducho zapáčil pocit čmárať na paneláky. Ku graffiti patria i takzvané tagy, či jednoduché podpisy, ktorých sa každý writer snaží mať čo najviac a tak zviditeľniť svoje meno, no nápisy typu ´Milujem Anežku´ sa za graffiti pokladať nedajú. Túto skutočnosť bežní ľudia prehliadajú a hádžu všetkých do jedného vreca.
Maľovanie v Tovarníkoch. FOTO: ARCHÍV M.G.
Okolo spomínaného roku 2000 pričuchlo ku graffiti viacero mladých ľudí a preto bol tento problém určite rozsiahlejší ako dnes. Tých pár umelcov, ktorých táto vášeň neopustila sa radšej realizuje na mestom poskytnutej legálnej ploche a decká, ktoré sa nechali uchvátiť módnou vlnou dnes iba s úsmevom sledujú svoje staré čmáranice na sídliskových múroch.
Na druhej strane... Je dnes obľúbené graffiti?
– Vo svete určite áno. Graffiti umelci sa postupom času dokázali presadiť a ich tvorbu môžeme často nájsť dokonca v galériách. Graffiti je stále veľmi moderný spôsob sebarealizácie a čím ďalej tým viac ľudí prestáva byť zaslepených a oceňuje nesmiernu kreativitu a zručnosti popredných svetových writerov.
Svojich fanúšikov si určite stále nájde aj ilegálne maľovanie a adrenalín, ktorý mnohým pri legálnej tvorbe chýba. Slovensko má veľké množstvo aktívnych writerov, ako napríklad Rascal´s, či Mutants, ktorí vďaka graffiti precestovali celý svet a prostredníctvom štyroch častí graffiti dokumentov Show Must Go On priniesli slovenské graffiti skutočne do celého sveta. V našich Topoľčanoch sa však nájde už iba pramálo writerov, pre ktorých je graffiti už skôr iba občasnou záľubou a príjemne stráveným letným popoludním.
Graffiti sa v Topoľčanoch zvyklo maľovať na oplotenie futbalového štadióna, keďže na tomto mieste to bolo tolerované. Chodieva sa tam maľovať aj dnes?
– Možnosť legálneho maľovania na kopačke sme všetci miestni writeri vždy oceňovali. Pred pár rokmi sa tam viac krát zorganizoval i graffiti jam, v rámci ktorého sme mohli vidieť na našich múroch maľovať šikovných writerov a street art umelcov z celej krajiny.
V posledných rokoch využívanie tohto oplotenia na graffiti účely upadlo a tak pri občasných návštevách vznikali nedorozumenia s políciou, ktorá nemala prehľad o platnosti povolenia. My aktívnejší sme si však dali tú námahu, navštívili nášho pána primátora a zadovážili si písomné povolenia a tak, síce pomenej, no stále radi zavítame na kopačku oprášiť staré spreje a piksle s farbami.
Aká bola vaša cesta ku graffiti a iným druhom umenia? Čomu sa dnes venujete?
– Graffiti bolo štartovacou rampou pre mnohých aktívnych umelcov a rovnako aj pre mňa. Od klasických ´piecov´ sme z času na čas preskočili ku street artu a na spomínanej kopačke dodnes šednú niektoré z našich street artových kúskov, ktoré mali úspech i u bežných laických pozorovateľov.
Láska k písmu sa však opäť vyplavila na povrch a posledné roky sa venujem prevažne modernej kaligrafii, s ktorou sa dá krásne experimentovať a rád ju neraz spájam aj s prvkami graffiti a tak sa vraciam späť ku týmto koreňom.
