Ako hodnotíte prebiehajúcu sezónu?
– Začnem od družstva mužov. Čakal som u nich ťažší rozbeh, ale začiatkom ma milo prekvapili sviežou hrou a hlavne tým, že zberali body. Pomaly sme sa s vedením tešili, že budeme play-off začínať doma. Nakoniec je to tak, že do posledného kola sa „zachraňujeme“. Dúfam, že po zápase s Gajarmi si môžeme definitívne povedať, že pri mužoch sme splnili cieľ a to je umiestnenie v základnej časti do 8. miesta.
Naše ženy mali úlohu hlavne získať skúsenosti a zápasy, ktoré som videl, boli pre mňa uspokojivé. Samozrejme je kam rásť. Mrzí ma však, že sa nespustila dievčenská juniorsko-dorastenecká súťaž, na ktorej sme sa s niektorými kompetentnými zo zväzu dohodli. Tam by naše slniečka získali veľmi dôležité skúsenosti. Nakoniec ochota a pružnosť niektorých funkcionárov nepovolila ani po rokoch „funkcionárčenia“.
Juniori a dorast, naša budúcnosť a zároveň aj najproblematickejšie kategórie. Tam nemôžem hovoriť o spokojnosti. Juniori „pričuchávajú“ aj k mužskému florbalu, čo je len a len dobré, ale stále mi prídu kostrbatí, jednoducho nevyhratí. Dorastenci, tam je to ešte horšie, hlavne prístup k tréningom niektorých hráčov ma zaráža. Na jednej strane vypisovať na sociálnych sieťach, že chcú hrať a na druhej strane prázdna hala na tréningu... Našťastie, sú medzi nimi jedinci, ktorí to myslia vážne, a tak k tomu aj pristupujú. Vždy ma poteší, keď prídem na akýkoľvek tréning a vidím tam hráčov/hráčky aj z iných družstiev.
U žiakov sa tvorí výborná partia detí ako aj rodičov, čo nás posúva veľmi vpred. Snahou bude v budúcej sezóne prihlásiť do súťaží čo najviac kategórií, nech deti hrajú, hrajú a hrajú. Generačné výpadky sme už zažili a ďalšie nechceme pripustiť. Deti, ktoré teraz prichádzajú do florbalu, majú úplne iné možnosti. S talentom a šťastím sa môžu dostať napríklad do susedných Čiech, kde im florbalové kluby pomôžu s vysokou školou, prácou a podobne. Florbal tam je o tri dimenzie vyššie ako u nás.
Čo sa dá urobiť, aby sa slovenský florbal posunul o dimenziu vyššie?
– Rôzne veci. My máme napríklad spoluprácu s ľuďmi z českého Tatranu Střešovice, na leto chystáme pre našich členov kemp, kde by mali trénovať ich tréneri. Chceme, aby sa tréneri vzdelávali, aby sa u nás hral moderný florbal, aby sme už znovu nezaťahovali „hokejové“ taktiky do florbalu ako kedysi.
Ďalej slovenskému florbalu chýba dobrý marketing. Ale verím, že to sa postupne zlepší. U nás je veľký problém hala bez tribúny. Inak máme celkom obstojné podmienky v porovnaní s inými klubmi.
Čo by ste topoľčianskemu florbalu chceli dať?
- Už spomínanú halu s tribúnou. Budem skromnejší, v najbližšej dobe čo sa týka materiálneho zabezpečenia, tak nové mantinely, druhú sadu dresov a teplákové súpravy pre všetkých hráčov. Čo sa týka herného prejavu, tak si prajem, aby sme v Topoľčanoch dlhodobo hrali mužskú aj ženskú extraligu, aby sme mali dostatok detí od prípravky, a aby sme raz v žiackej kategórii vyhrali majstra Slovenska.
