Zomrieš skrz svoju ženu – predpovedala Puškinovi istá vedma osem rokov predtým, ako skutočne padol zasiahnutý ranou z pištole D´Anthesa. Slávnou vdovou sa stala Natália Gončarovova, ktorej začal ruský básnik dvoriť až potom, čo ho jeho „pôvodná“ snúbenica nechala práve skrz túto veštbu.
Tou snúbenicou sa mala stať Katarína Michajlovna Ušakovová, tiež krásavica svojej doby. Puškin nedbal jej prosieb, aby k slávnej veštkyni nešiel, a tak to napokon dopadlo. Katarína sa nechcela stať dôvodom jeho záhuby, preto sa s ním rozišla.
Náhradná snúbenica
Rukou francúzskeho zvodcu, baróna Georges d´Anthésa padol kvôli Natálii Gončarovovej, ktorá si Puškina vzala. Zasnúbili sa 6. mája 1830, ale svadbu napokon museli o rok odložiť kvôli cholere, ktorá v Moskve vypukla a Alexandra Sergejeviča nevpustili do mesta. V jedinom múzeu, ktoré sídli mimo územia Ruska, Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch, ktoré patrí Slovenskej národnej knižnici, je veľa dokumentov týkajúcich sa rodiny Puškinovej. Najväčšou vzácnosťou je posmrtná maska Puškina. Na svete ich totiž existuje len niekoľko.
Bol zavraždený?
Sú zdroje, ktoré tvrdia, že Puškin bol záletník a so svojou švagrinou Asjou (staršou sestrou Natálie) mal milostný vzťah. Iné zdroje veria v jeho nevinnosť a dodržiavanie manželskej vernosti. Aj názory na to, prečo vlastne Puškin padol v súboji s D´Antesom sa rôznia – o sto rokov neskôr sa v tlači verejne diskutuje o tom, že celý súboj s D´Anthesom bola len provokácia a že básnik bol „úmyselne zavraždený“. Rovnako sa spochybňuje liečba lekárom L. Arndtom. „Zdá sa, že jeho liečebná metóda bola skôr záhubou a príčinou skorej Puškinovej smrti,“ píše sa v Hlase práce z roku 1947. Už vtedy sa vraj cenzúra postarala o to, aby sa na verejnosť dostalo čo najmenej informácií a aby všetka pozostalosť bola spálená.
Článok o veštbe slávnemu spisovateľovi zverejnili Slovenské pohľady, 1912, str. 758 FOTO:DIKDA.EU
Oficiálne teórie hovoria, že vyzval D´Antesa na súboj preto, lebo mu s ním zahýbala manželka Natália a on dostal niekoľko anonymov na tému „vitaj v klube paroháčov“.
V roku 1937 vyšiel v Slovenskej politike článok Puškinovo ľúbostné utrpenie, v ktorom za vinníka predčasnej smrti Puškina označujú cára. „Dielo „Súboj a smrť Puškina“ tvrdí, že anonymný list Puškinovi, ktorý ho priviedol k súboju, nevzťahoval sa na D´Anthesa ale na cára Mikuláša I., ktorý mal byť podľa listu milencom jeho ženy,“ píšu noviny.
Vdova chodievala na Slovensko
„Vzťahy v cárskych kruhoch boli veľmi komplikované, poznačené intrigami a falošou. Je pravdou, že okolo Natálie Puškinovovej, ktorá bola aj po štyroch pôrodoch nádhernou ženou, sa točili muži, medzi nimi aj sám cár Mikuláš,“ hovorí Alexandra Lukáčová, vedúca oddelenia Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch.
A dvoril jej aj barón Georges d´Anthés, básnikov neskorší švagor a vrah. Do Ruska prišiel v roku 1836. Fešný barón, na ktorého „leteli“ ženy i muži. Spolu so svojim „adoptívnym otcom“ holandským veľvyslancom Jacobom van Heeckerenom priamo stoja za smrťou ruského velikána.
„D´Anthesa si vzala za manžela Natáliina sestra, Katarína. Keď Puškin zomrel, rodina s ňou prerušila styky. Ona sama potom zomrela pri pôrode svojho štvrtého dieťaťa,“ hovorí o rodinných spletitostiach A. Lukáčová. Natáliina a Katarínina tretia sestra, Alexandra, sa neskôr vydala za baróna Friesenhofa a usadili sa v kaštieli v Brodzanoch. Vdova po Puškinovi, Natália, ktorá sa neskôr opäť vydala a mala tri ďalšie deti, bola viackrát v Brodzanoch. Toto je dôvodom, prečo v ňom sídli Puškinove múzeum.
