TOPOĽČANY. Počas zásahu do inžinierskych sietí sa pred časom podarilo objaviť podzemné priestory, ktoré sa nachádzajú pod námestím. Podľa našich informácií prebieha na mieste výskum pod taktovkou Krajského pamiatkového úradu. Tento základný výskum snáď dá odpoveď na otázku, či ide o pivnicu, alebo časť chodby. Zatiaľ je odkrytá iba vrchná časť klenby, keďže priestory sú plné bahna a nie je jasné, či po niekoľkých metroch končia, alebo pokračujú ďalej.
O podzemnom systéme mesta vieme málo
Ako nám povedal topoľčiansky historik Bohuš Sasko, zdá sa, že ide o objav, ktorý by mohol viac poodhaliť tajomstvá podzemného systému mesta.
O ňom sa totižto do dnešných dní veľa nevie, keďže doteraz neprebehol žiadny rozsiahlejší výskum. Za zmienku možno stojí výskum Egona Wiedermana, ktorý bol zverejnený v zborníku UKF Nitra. V ňom spomína klenbovitý objekt – pravdepodobne pivnicu pod stavbou z druhej polovice 20. storočia.
FOTO: (JAŠ)
„Myslím si, že je na škodu veci, že dodnes neboli podzemné priestory mesta podrobnejšie preskúmané a dovolím si povedať, že niekoľko príležitostí tu už bolo. Za všetky spomeniem napríklad niekoľko rekonštrukcií námestia, ktoré v minulom storočí prebiehali, či výstavbu obchodného domu Jednota. Len tu sa podarilo archeológom doslova zachrániť nálezy zo stredoveku, či praveku. Domnievam sa, že archeologický výskum bol vždy pri stavebných prácach odsúvaný na druhú koľaj a braný ako nutné zlo,“ povedal Sasko.
O podzemnom systéme Topoľčian vieme dnes povedať, že sa začal stavať v období stredoveku, teda v 12. až 13. storočí pod meštianskymi domami. V tom období bola podzemná pivnica v meštianskom dome považovaná za štandard, keďže sa používala na dlhodobejšie uchovávanie potravín.
Skrýše pred Turkami?
V druhej polovici 16. storočia, po dobití Ostrihomu Turkami, sa mešťania začali obávať o svoje životy a majetky. Preto možno predpokladať, že sa výstavba podzemných priestorov zintenzívnila. Časť pivníc mohli dokonca mešťania prepojiť, čím vznikli podzemné chodby. Keďže topoľčianske námestie má tvar štvorca a domy boli a sú na jeho okrajoch, pivnice vznikali smerom ku kostolu, alebo opačným smerom – do uličiek.
„Je preto pochopiteľné, že centrum mesta je podmínované takýmito objektmi,“ povedal Sasko, pričom upozornil, že časť podzemných pivníc je prístupná a využívaná dodnes. Spomenúť môžeme napríklad koncertnú sálu pod radnicou, či priestory v západnej časti námestia, kde dnes funguje pohostinstvo.
Chodba na Topoľčiansky hrad? Nezmysel
K legendám o chodbe smerujúcej do Tovarníckeho kaštieľa, či dokonca na Podhradie sa však Sasko stavia veľmi skepticky. „Dovolím si tvrdiť, že je to hlúposť. Neviem, prečo by si Forgáčovci, ktorí kaštieľ postavili, dali postaviť takúto chodbu. Mali dosť peňazí a zaiste aj informácií na to, aby vedeli pred Turkami ujsť. Nie sa schovávať. Podobne nie sú dôkazy a ani náznaky žiadnej chodby na Podhradie. Aj dnes by bol takýto projekt mimoriadne náročný, nieto ešte pred niekoľkými stovkami rokov. Zároveň si treba uvedomiť, že na takýto projekt nebola v našom regióne potrebná pracovná sila. Pripúšťam, že mohli existovať únikové chodby, ktoré by viedli za hradby mesta, či Topoľčianskeho hradu, no existencia niekoľkokilometrových chodieb je takmer vylúčená,“ dodal Sasko.
Čo však bude s podzemnými priestormi, ktoré sa tento rok podarilo objaviť? Keďže stále prebieha prieskum tohto miesta, je predčasné hovoriť o tom, či by si zaslúžil samostatnú prezentáciu. Zostáva len dúfať, že nález bude dôkladne preskúmaný. Predstava, že by obyvatelia mesta a turisti mohli do takýchto priestorov nazrieť, či dokonca vstúpiť, je totižto veľmi lákavá.
