Článok pokračuje pod video reklamou
BOJNÁ. Obec Bojná uvažuje nad rozšírením skládky komunálneho odpadu, ktorá sa nachádza v jej katastri. Podľa starostu obce Jozefa Stankovského by toto rozšírenie malo minimalizovať riziká súvisiace so skládkou a zároveň nezruinovať obec.
Skládka v Bojnej sa delí na niekoľko častí. Časť A bola v roku 1984 vybudovaná bývalými Technickými službami mesta Topoľčany. Skládka nebola izolovaná voči priesakom, nebola oplotená a ani zabezpečená proti voľnému pohybu zvierat a ľudí. Výrazne prispievala k znečisťovaniu životného prostredia. Vďaka peniazom z Enviromentálneho fondu sa ju našťastie podarilo rekultivovať v rokoch 2008 – 2009.
Časť C – kazeta 1 je vybudovaná podľa moderných štandardov a v súčasnosti sa na ňu vyváža odpad. Kvôli kazete 2 sa v súčasnosti obec súdi s dodávateľom pre náhradu škody vo výške viac ako 270-tisíc eur. Dodávateľ totižto stavbu nerealizoval. Skládka je v súčasnosti monitorovaná a nie je zaznamenané žiadne enviromentálne riziko. Dokáže pokryť náklady a vygenerovať peniaze do rekultivačného fondu a generovať aj zisk.
Problémovou je však najmä časť B, ktorá fungovala od roku 1991 do roku 2009. Podľa Vladimíra Vybírala, odborníka, ktorý monitoruje celú skládku, sa v priestore skládky B nachádza 5 – 10-tisíc m3 vody, ktorá miestami preteká. „Dobrou správou je, že fólia ktorá je pod odpadom je neporušená, keďže priesaková kvapalina tam zostáva,“ povedal.
Je ju potrebné postupne odčerpať a zabrániť jej ďalšiemu akumulovaniu. Vzhľadom na to, že obec nemá na takéto zabezpečenie starej skládky dostatok finančných prostriedkov, navrhuje sa po odčerpaní nahromadenej vody využiť plochu časti B na vybudovanie nových skladovacích priestorov.
Takéto riešenie by z pohľadu obce bolo ekonomicky únosné a zároveň by sa vyriešil problém s rekultiváciou starej skládky.
Jediná možnosť?
„Minulé vedenie obce urobilo viaceré chybné rozhodnutia, ktoré nás teraz dohnali. Vznikli záväzky, ktoré obec nie je schopná vyriešiť vlastným spôsobom, ale ďalším prevádzkovaním skládky,“ objasnil starosta. Ak by si obec vzala úver na rekultiváciu, mohlo by ju to úplne paralizovať. Nezostali by jej peniaze na to, aby sa mohla uchádzať o prostriedky z fondov Európskej únie a celkový rozvoj obce by sa zastavil.
„Inak povedané, môžeme sa dostať na pokraj platobnej neschopnosti. Navyše nie je vôbec žiadna garancia, že by nám tie peniaze niekto poskytol.
V súčasnosti je podľa mňa jediná možnosť pokračovať v prevádzkovaní skládky a problémy riešiť z financií, ktoré skládka generuje,“ povedal Jozef Stankovský. V hre je viacero možností, ako by sa mohla skládka ďalej prevádzkovať, no podľa starostu je najschodnejšou variantou využiť čo najefektívnejšie súčasný areál skládky. Inak povedané, skládka by sa nerozšírila za dnes existujúci plot. Toto rozšírenie by malo byť konečné a po rekultivácii by sa mala skládka úplne uzavrieť.
Možno bude aj referendum
Obec sa v súčasnosti nachádza v procese posudzovania svojho zámeru Ministerstvom životného prostredia. Ak dostane súhlas, rozšírenie skládky by prichádzalo do úvahy až o niekoľko rokov. Obec sa však musí pripraviť už dnes. „V minulosti sme sa dostali do situácie, kedy jedna časť skládky skončila a neboli sme pripravení na pokračovanie. Všetci dodávatelia odišli... Obec sa v tom období dostala na pokraj platobnej neschopnosti, s čím sa vyrovnáva dodnes. Viem, že by sa konkurenčné skládky potešili, keby skládku zrušíme. Som vo funkcii starostu tretí rok a musím povedať, že boli veľké tlaky zo strany konkurencie na to, aby sme skládku zatvorili,“ objasnil nám starosta.
Pochopiteľne, nie všetci obyvatelia obce súhlasia s rozšírením skládky a svoj nesúhlas vyjadrili v petícii proti rozširovaniu skládky. Preto starosta pripustil aj možnosť vypísania referenda pred začatím realizácie projektu. „Nebolo by korektné, aby o tom rozhodol starosta, zastupiteľstvo, či jednotlivci petičného výboru. Je potrebná širšia diskusia a dôsledné zváženie plusov a mínusov predovšetkým pre obyvateľov obce. Ak sa verejnosť rozhodne prevádzku ukončiť, nezostáva mi nič iné, len to rešpektovať so všetkými dôsledkami,“ dodal starosta.
Bojnianska skládka v skratke
- Časť B je nutné rekultivovať, na čo obec nemá dostatok finančných prostriedkov.
- Ak by si obec vzala úver, mohlo by ju to úplne paralizovať v ďalšom rozvoji, pretože by jej nezostali peniaze na to, aby sa mohla uchádzať v novom programovom období o prostriedky z fondov Európskej únie.
- Podľa starostu je jediným riešením pokračovať v prevádzkovaní skládky a z peňazí, ktoré bude skládka generovať postupne rekultivovať časť B.
- Ak by si obec vzala úver na rekultiváciu bez prevádzkovania skládky, mohla by sa ocitnúť na pokraji platobnej neschopnosti. Navyše je veľmi nepravdepodobné, že by úver vôbec dostala.
- Toto rozšírenie skládky by malo byť posledné a neplánuje sa s ním pokračovať.
- Prevádzkovateľom skládky v Bojnej je spoločnosť s ručením obmedzeným so 100 percentnou účasťou obce.
