BRODZANY. V Slovanskom múzeu A. S. Puškina v Brodzanoch sa uskutočnil druhý ročník prezentácie zaujímavých krajín s názvom Svetom za hranice všedných dní.
Sobota 27. februára patrila krajine vychádzajúceho slnka – Japonsku. Svoje skúsenosti, postrehy a vedomosti o tejto monarchii sprostredkoval profesor Roman Holec, ktorý v Krajine vychádzajúceho slnka prežil júl a august minulého roka.
Štyri momenty, ktoré ihneď vyrazili dych
Roman Holec spomenul štyri javy, ktoré ho okamžite upútali. Prvým bola úžasná presnosť, akou sa riadia Japonci. Všetky spoje sú dokonale zosúladené. Preto je ich symbolom aj svetoznáma sieť vlakov Šinkansen, najmodernejších železničných strojov dneška. „Pýtal som sa domácich či zažili niekedy, že by vlak meškal. Odpovedali mi áno, keď padol most alebo im cestu skrížil samovrah,“ dodával prednášajúci, čím si vyslúžil od návštevníkov prekvapivé i ohromené pohľady.
Druhý moment, ktorý cestovateľovi udrel do očí, najmä v porovnaní so Slovenskom, bola čistota. „Ak niekde na fotkách v prezentácii uvidíte nejaký papierik, tak verte, že je to skôr chyba na počítači, ako by tam reálne niečo bolo,“ veselo prízvukuje.
Profesor upozorňoval aj na kontrast čistých ulíc napriek tomu, že by boli na každom kroku odpadkové koše. Práve naopak, ak chcel niečo vyhodiť, mal problém nejaký nájsť. „Nakoniec som musel celý deň vláčiť prázdnu plastovú dózu so sebou a zahodil som ju až na hoteli.“
Ďalším japonským fenoménom je hluk a tým nie je len ruch mesta. Je to prenikavé bzučanie tisícok cikád. „Ten hmyz je taký hlučný, že som nepočul človeka stojaceho vedľa seba,“ hovoril Roman Holec a pokračoval tým, že by radšej uprednostnil bývanie v centre Tokia, ako by mal ísť na nejaký horský hotel. Cikády svoj bzukot vydávajú už od skorého rána a pri tom by sa málokto vyspal.
Štvrtou japonskou črtou je ich neskutočná zdvorilosť. Koniec koncov sú ňou povestný. „U nás hovoríme, že náš zákazník, náš pán, ale tu to platí dvojnásobne. Každý je ochotný, radi vám pomôžu a ešte sa vám aj úctivo poklonia. Samozrejme, aj tu ľudia kradnú či pôsobí tu mafia, ale povedal by som, že oni by vás zabili veľmi slušne, galantne,“ usmial sa.
Kontrast postavenia ženy
Japonsko nazval krajinou najrôznejších protirečení. Najvýraznejším príkladom je rola ženy v ich konzervatívnej spoločnosti. Stále pretrvávajú najmä na vidieku predsudky voči nežnejšiemu pohlaviu. V mestách sa už tieto rozdiely pomaly vyrovnávajú.
„Je úplne normálne, keď žena aj s dvoma deťmi na rukách v hromadnej doprave stojí a vedľa nej muž sedí rozvalený na sedadle.“ Zvláštnosťou je, že aj keď vo väčšine rodín zarába najmä muž, žena je tá, ktorá drží v rukách domáci rozpočet. „Ďalším paradoxom je dieťa. Pre nich malým bohom, všetko je prispôsobené im, pretože keď sa cíti dobre dieťa, tak aj rodičia,“ dopĺňa.
Rýchlokurz japonskej kultúry
Zhrnúť dva mesiace neustálych objavov do dvojhodinovej prednášky určite nebola ľahká úloha. Počas minulého leta sa profesor histórie snažil okúsiť čo možno najviac z Japonska. Ryžu, ryby, saké a zelený čaj na najrôznejšie spôsoby a videl automaty doslova na všetko. Navštívil viaceré mestá, ako sú Kyoto, Nikko, Nara, samozrejme Tokio, ale aj ich najsmutnejšie miesto – Hirošimu. Prednášku venoval ich božstvám, majstrovsky udržiavaným cisárskym záhradám, bývaniu, móde i japonskej mentalite. ⋌⋌
Autor: Lucia Puttersteinová
