TOPOĽČANY. Počas výskumu podzemných priestorov, ktoré sa podarilo nájsť vďaka náhode, sa našlo okrem kostí zvierat aj dvanásť črepov, pričom vek niektorých môže siahať až do 15. storočia.
Ako nás informoval archeológ Mário Žáčik, z nálezu keramických črepov možno predpokladať, že objavené priestory mohli byť postavené v období gotiky, či renesancie. Inak povedané, môžu byť staršie aj viac ako 500 rokov.
Nález by si zaslúžil ďalšie skúmanie
„Z pohľadu histórie mesta a nálezov, ktoré sa dodnes podarilo zachovať, môžeme povedať, že ide o objav stredného významu. Inak povedané nejde o prevratný objav, ale ani o bezvýznamný,“ povedal Žáčik, ktorý skúmal nález niekoľko dní. Objav korešponduje s našimi súčasnými vedomosťami o histórii mesta, keďže vieme, že v stredoveku bolo námestie poprepletané sieťou pivníc.
Nález úlomkov keramiky je pomerne bežný. Potvrdzuje, že na mieste nálezu stál meštiansky dom. Úlomky sa našli pod spálenou (deštrukčnou) vrstvou, ktorá vznikla počas požiarov mesta v 18. storočí. Archeológ Mário Žáčik však vek nájdených artefaktov hodnotí veľmi opatrne, keďže vrstvy mohli byť premiešané počas stavebných prác.
„Musím však povedať, že doterajší výskum bol pomerne povrchný a nález by si určite zaslúžil dobádanie. Za ideálnych podmienok by bolo vhodné vyniesť bahno, ktoré je v priestoroch. Ak by sa dalo postúpiť ďalej, mohli by sme presne určiť, či ide o pivnicu, alebo o chodbu, ktorá pivnice prepájala. A ktovie, možno na nás nejaký objav ešte len čaká, keďže kvôli nánosom bahna nie je jasné, či priestory po niekoľkých metroch končia, alebo sa ďalej vetvia,“ uviedol Žáčik.
Ďalší osud priestorov by bol pravdepodobne v rukách mesta, keďže spôsobov, ako by sa priestory dali odprezentovať je mnoho. Od umiestnenia panelu s fotografiami nad miestom nálezu až po sprístupnenie.
„Z môjho pohľadu by si nález zaslúžil prezentáciu. Asi najdôležitejším argumentom je možnosť zatraktívnenia Topoľčian pre turistov a zvýšenie povedomia o histórii nášho mesta,“ zauvažoval archeológ.
Pivnica patrila k štandardnému vybaveniu domu
O podzemnom systéme Topoľčian vieme dnes povedať, že sa začal stavať v období stredoveku, teda v 12. až 13. storočí pod meštianskymi domami. V tom období bola podzemná pivnica v meštianskom dome považovaná za štandard, keďže sa používala na dlhodobejšie uchovávanie potravín.
V druhej polovici 16. storočia, po dobití Ostrihomu Turkami, sa mešťania začali obávať o svoje životy a majetky. Preto možno predpokladať, že sa výstavba podzemných priestorov zintenzívnila. Časť pivníc mohli dokonca mešťania prepojiť, čím vznikli podzemné chodby. Keďže topoľčianske námestie má tvar štvorca a domy boli a sú na jeho okrajoch, pivnice vznikali smerom ku kostolu, alebo opačným smerom – do uličiek.
Legendy o chodbách smerujúcich do Tovarníckeho kaštieľa, či dokonca na Podhradie však nemajú s najväčšou pravdepodobnosťou reálny základ. Nie sú o nich žiadne dôkazy a ich výstavba by totižto bola v tých dobách na našom území veľmi ťažko realizovateľná.
