REGIÓN. Regionálnej rozvojovej agentúre Topoľčiansko sa podarilo zozbierať jedinečnosti nášho regiónu. Ako nás informovala riaditeľka agentúry Jana Bieliková, v 54 oslovených obciach sa podarilo nájsť 44 zaujímavostí, ktoré symbolizujú unikátnosť, svojráznosť či zvláštnosť niekoho alebo niečoho.
„Našim hlavným cieľom je vytvoriť prehľadný informačný materiál o tých najväčších zaujímavostiach obcí v tomto regióne a to najmä v oblastiach ako sú: kultúrne dedičstvo, poľnohospodársky a potravinársky priemysel, priemyselné a technické riešenia, turizmus a gastronómia, zdravie a životný štýl, šport,“ dodala Bieliková.
Do zoznamu jedinečností sa dostalo nielen množstvo pamiatok, ale aj archeologických objavov. Pripravili sme pre vás výber toho najzaujímavejšieho:
Pošta Veľké Ripňany
V odovzdávacích staniciach, akou boli aj Veľké Ripňany boli preprahacie stanice vybavené stajňami a hostincami s možným prespaním. Vo Veľkých Ripňanoch sa prvá pošta i prvá dostavníková stanica mohli nachádzať na hlavnej ceste z Hlohovca smerom na Topoľčany. Význam pošty Veľké Ripňany si uvedomíme najmä vtedy, keď zistíme, že v roku 1749 bolo na území Slovenska len 30 a v roku 1800 len 64 pôšt. Pošta vo Veľkých Ripňanoch mala vtedy už vyše 250 rokov. Názov pošty sa vyvíjal spolu s názvom obce. Kým do konca 18. storočia slovenský koreň mal germanizovanú podobu RIPPINY, RIPPENY, neskôr sa maďarizoval na RIPNYAN, NAGY-RIPPENY. Označenie veľké dostal poštový úrad potom, keď sa v susedných Malých Ripňanoch ustanovila malá pošta. Tieto názvy pošty sú uvedené aj na poštových pečiatkach z príslušného obdobia. Poštové pečiatky zaviedla správa postupne od roku 1752.
Sekvoja v Kokošovej
Park bol založený v prírodne krajinárskom slohu v 19. storočí s mnohými cudzokrajnými drevinami, ktoré tu stále rastú. Medzi stromami vyniká predovšetkým Sekvoja gigantická s vyše 7-metrovým obvodom kmeňa pri zemi. Od roku 2000 ju dvakrát zasiahol blesk. Jej odhadovaný vek je 250 rokov. Sekvoja je vzácny strom, ktorých na Slovensku rastie len niekoľko.
I keď je v súčasnosti kaštieľ v súkromnom vlastníctve, areál parku je prístupný verejnosti.
Sekvoja v Kokošovej. FOTO: ARCHÍV RRA TOPOĽČIANSKO
Solčiansky skladaník
Je to slávnostný solčiansky koláč, ktorý má hlbokú tradíciu. Skladaníky prinášali do domu nevesty a ženícha v podvečer svadobní hostia. Nosili ich zabalené v červených tkaných plachtách v koši upevnenom na chrbte. Na významné udalosti sa pečie dodnes. Vyrába sa z vrstiev cesta, pomletých orechov, tvarohu a maku, ktoré sa ''skladajú'' na seba. Na vrch sa ešte pridáva slivkový lekvár spolu s tvarohom.
Koláč je známy nielen v Solčanoch, ale aj v okolí. Ľudia si ho však často mýlia so štedrákom, ktorý sa pečie v niekoľkých regiónoch. V skladaníku sa však tvaroh a slivkový lekvár používa na vyplnenie ozdobnej mriežky na vrchu koláča. V štedráku tvoria tvaroh a lekvár len samostatné vrstvy koláča oddelené cestom.
Skladaník sa v obci pečie už storočia a jeho recept sa predáva z generácií na generácie.
Cukrovar – Solčany
Cukrovar bol prerobený z pivovaru, ktorý založili v 18. storočí Zichyovci, lebo výroba piva bola výnosná. Cukrovar bol založený v roku 1831 Augustínom Odescalchim a bol v tom čase najväčším podnikom tohto druhu v Uhorsku. Pestovanie cukrovej repy sa rozšírilo nielen v Solčanoch, ale aj v blízkom okolí. Vylúhovaný koncentrát z ručne narezanej cukrovej repy sa varil v kotloch, až sa z neho získal cukor. Po smrti Augustína Odescalchiho cukrovar postupne upadal. Cukrovar kúpila akciová spoločnosť a prebudovala ho na liehovar. Ročná výroba bola okolo 2616 hl liehu. Podnik bol v roku 1948 zoštátnený a pálil sa tu hlavne destilát z jabĺk, raži, zemiakov, kukurice. V roku 2002 bola výroba zastavená.
Budova bývalého cukrovaru bola vo svojom období veľmi výnosným podnikom a vrámci svojej rozlohy bol najväčším v Uhorsku.
V jeho priestoroch je momentálne zriadená pálenica, v ktorej sa páli najmä slivovica.
Vykopávky v Mýtnej Novej Vsi
V časti Mýtna Nová Ves sa robil archeologický výskum v 80-tych rokoch 20. storočia. Bolo tu nájdené pohrebisko z doby bronzovej. Cintorín ako aj osadu z doby bronzovej narušili náhodné výkopové práce, pri ktorých bolo rozrušených niekoľko hrobov starých okolo 3 800 rokov. Následný archeologický prieskum v rokoch 1982-1989 priniesol množstvo poznatkov, ktoré rozšírili informačné poznanie o dobe bronzovej. Pohrebisko vydalo aj početné doklady zlievačstva, kovotepectva a inej výroby. V roku 2014 bola plocha, ktorá v predchádzajúcom období nebola pre výskum prístupná (nachádzali sa tam ovocné stromy) opäť preskúmavaná. Celkový počet hrobov na pohrebisku dosiahol súčet 606.
Hypocaustum benediktínskeho opátstva – systém teplovzdušného vykurovania – Ludanice
Archeologické sondy urobené počas výskumu v letných mesiacoch roku 2005 v priestore, ktorý patrí do areálu základnej školy v Ludaniciach, priniesli zaujímavé poznatky. V juhovýchodnom rohu pozostatkov kláštora sa našlo dobre zachované teplovzdušné vykurovacie zariadenie, v stredoveku nazývané hypocaustum – spôsob vykurovania, ktorý sa od 14. storočia využíval najmä v kláštoroch.
Ludanické hypocaustum pozostávalo z vykurovacej komory veľkej 95x215 cm, umiestnenej cca 2 m pod podlahou. V hornej časti komory bol zhotovený rošt, na ktorom ležala vrstva riečnych kameňov. Tie plnili funkciu tepelného akumulátora. Pri vykurovaní kláštornej jedálne sa v prvej fáze založil oheň v peci pod podlahou. Po jeho uhasení a odvetraní dymu sa uzavrel komín. V ďalšej fáze otvorili vzduchovody v podlahe jedálne nad hypocuastom. Následne teplý vzduch v peci a teplo akumulované vo vrstve riečnych kameňov sálalo do jedálne, čím sa miestnosť rýchlo vykúrila. Zariadenie bolo prístupné prostredníctvom jednoduchej šachty situovanej v exteriéri za obvodným múrom kláštora.
Vodný mlyn v Preseľanoch
Vodný mlyn v Preseľanoch je v obci len jeden, z pôvodného zostala len fotodokumentácia. Bol to regionálny objekt zameraný na využitie v potravinárskom priemysle. V minulosti slúžil ako mlyn na mletie múky pre celú dedinu a aj blízke okolie. Dnes je budova a mlyn prerobený a slúži na súkromné využitie.
Autor: RRA Topoľčiansko
