TOPOĽČANY. Stredné odborné školy musia viac pracovať na svojom imidži. Zamestnávatelia, u ktorých môžu byť jej študenti v budúcnosti zamestnaní, ich totiž stále dostatočne nepoznajú. Vyplýva to z výskumu, ktorý sa na konci roka 2015 realizoval v rámci projektu Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce. Ten uskutočňuje Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) v spolupráci so svojím švajčiarskym partnerom EHB.
Topoľčianskym školám sa darilo
Václav Hřích, riaditeľ agentúry, ktorá výskum realizovala, tvrdí, že školy by mali viac na seba upozorňovať a s potenciálnymi zamestnávateľmi ich absolventov viac komunikovať. „Mali by okolo seba viac mútiť vodu,“ podotkol. Lepšia znalosť u zamestnávateľa pomôže podľa odborníkov intenzívnejšiemu prepojeniu s praxou, zvýši sa tým aj uplatniteľnosť absolventov i atraktivita školy.
V rámci výskumu sa zisťovala u personalistov, vedúcich oddelení či majstrov firiem, u ktorých je predpoklad na uplatnenie absolventov stredných odborných škôl, aj ich spontánna znalosť o tom, aké školy v ich okolí existujú. V rámci tohto rebríčka sa najlepšie umiestnila Hotelová akadémia Mikovíniho v Bratislave s necelými 29 percentami zamestnávateľov z jej odboru i kraja, ktorí mali o nej povedomie. Zo škôl mimo hlavného mesta bodovala Stredná odborná škola Štúrova v Dubnici nad Váhom s necelými 18 percentami v danom kraji a odbore.
V Nitrianskom kraji bola najlepšou Stredná odborná škola drevárska na Pílskej ulici v Topoľčanoch (64,5 percenta). V jednotlivých kategóriach sa však darilo aj iným školám v topoľčianskom okrese. V pripravenosti absolventov na prax a dĺžke odbornej praxe bodovala Stredná zdravotnícka škola. Stredná odborná škola, Tovarnícka 1609 sa zasa dostala do prvej desiatky škôl v kategóriách iniciatívnosť školy v hľadaní spolupráce s podnikmi, či iniciatíva školy v hľadaní práce pre absolventov. V niektorých čiastkových hodnoteniach sa darilo aj Obchodnej akadémii, či SOŠ agrotechnickej, Tovarnícka 1632.
Celoslovenský rebríček je zbytočný
Popredné priečky rebríčka obsadzovali školy, ktoré dosiahli spontánnu znalosť okolo 10 percent.
„Dalo by sa povedať, že spontánna znalosť stredných odborných škôl je najvyššia v Bratislave, akoby tunajší zamestnávatelia boli nútení mať najväčší prehľad o tom, aké školy existujú. Súvisí to zrejme aj s nižšou mierou nezamestnanosti,“ vysvetlil Hřích. Výskum sa nezameriaval iba na znalosť jednotlivých stredných škôl, ale najmä na vnímanie ich kvality očami zamestnávateľov. Vďaka vzorke 2000 zapojených firiem a viacerých parametrov hodnotenia školy, na základe povedomia o strednej odbornej škole, povesti či skúsenosti s jednotlivými jej absolventmi, sa vytvoril rebríček najlepších stredných odborných škôl v jednotlivých krajoch očami zamestnávateľov.
„Bolo by zbytočné vytvárať celoslovenský rebríček, keďže sa ukázalo, že len málo zamestnávateľov sa zaujíma o školy mimo svojho okresu či kraja. Výsledky by tak boli nepresné,“ priblížil Hřích.
Podľa neho môžu byť v danom kraji aj kvalitnejšie školy, avšak tým, že sa málo „predávajú“, poškodzujú si svoj imidž.
Pre vytvorenie rebríčka kvality stredných odborných škôl bol vytvorený vzorec, ktorý bral do úvahy 14 hodnotených parametrov podľa rôznej váhy, aby bola zabezpečená čo najväčšia objektivita a presnosť.
Autor: oš
