Dorastenci nahrádzajú kvalitu svojou bojovnosťou

Peter Januška prišiel do Topoľčian pred začiatkom minulej sezóny. Po ročnom pôsobení pri mladšom doraste sa presunul k staršiemu. Momentálne vlastní Euro A licenciu, ktorá je najvyššie dosiahnutá trénerská licencia medzi ostatnými topoľčianskymi trénermi.

– Mládežníckymi kategóriami som si prešiel v bánovskom Spartaku a v seniorskom drese som pôsobil v Biskupiciach, Pečeňanoch, Šišove, Bošanoch a momentálne v Tovarníkoch. Medzitým som chodil na vysokú školu, kde som na telovýchove vyštudoval odbor kondičný tréner. Popritom som si urobil trénerskú licenciu C v Prievidzi a v Bánovciach som tak začal trénovať žiakov. Potom som prebral prípravku, kde som postupne trénoval kategórie U9, U10 a U11. Samozrejme, zvyšoval som si tam aj trénerskú licenciu, z C som prešiel na B. V Bánovciach som skončil u mladších žiakov. V minulej sezóne som trénoval už mladší dorast v Topoľčanoch a v aktuálnej sezóne som prešiel do staršieho dorastu.

– Vtedajší tajomník Michal Caránek ma oslovil spoločne s vtedajším trénerom staršieho dorastu Petrom Melušom a ponúkli mi trénovať mladší dorast Topoľčian.

– Od februára vlastným „áčkovú“ licenciu – teda licenciu UEFA A, v rámci celej UEFY je to druhá najvyššia licencia, akú môže tréner dosiahnuť. Nasleduje už len UEFA PRO licencia, ktorá je potrebná pre profesionálne kluby a reprezentácie. Ako hlavný tréner môžem trénovať druhú seniorskú ligu, pri prvoligovom mužstve môžem pôsobiť ako asistent.

– Okrem šiestich hráčov sa väčšina z nich presunula so mnou do kategórie U19. Hráčov som dobre poznal a navyše dorastenci cestujú na zápas ako dvojičky, takže v podstate som nešiel do cudzieho kolektívu.

– V okolitých obciach sa pohybuje ešte veľa kvalitných hráčov, ale je problém dostať ich do Topoľčian. Ich záujem a ochota hrávať za Topoľčany nie je taká, akú by som očakával. Radšej si títo mladí chlapci zvolia okresnú súťaž, než by mali hrať kvalitnú druhú ligu za Topoľčany. Mrzí ma, že momentálne v kádri staršieho dorastu zostalo len torzo hráčov z jesennej časti. V zimnej prestávke nám do Interu Bratislava odišiel Kaman s Oravcom, Vida prešiel do Podbrezovej, Čuhák so Štetkom šli hrávať za krušovských mužov a Kmotorka skončil s futbalom. Kaman bol dokonca najlepším strelcom celej ligy a jeho góly v jarnej časti citeľne chýbajú. V podstate sa tak buduje nanovo dorastenecké mužstvo.

– V prípade Kamana, Oravca, a Vidu vyhrali lepšie podmienky v nových kluboch, než sú v Topoľčanoch. Osobne si myslím, že by títo chlapci zostali aj v Topoľčanoch, ale dlho sa nevedelo, ako sa situácia v topoľčianskom futbale napokon vyvinie. Nečudujem sa chlapcom, že keď prišli ponuky, tak si radšej zvolili istoty v podobe prestupov do iných klubov, kde všetko funguje dlhodobo.

– Ostali tu chlapci, ktorí boli ochotní hrávať za Topoľčany. Bol tu a ešte sa dotvoril super kolektív, ktorý ťahá za jeden povraz. Je ich síce pomenej, ale bojujú a niektorí svoju kvalitu nahrádzajú práve tou bojovnosťou. Verím, že keby počas zimnej prestávky bola jasná situácia o napredovaní klubu, tak z klubu by neodišiel ani jeden dorastenec. Ako príklad by som rád uviedol, že sme v marci na Interi prehrali 0:4, ale domáci hráči Kaman s Oravcom sa po zápase nešli tešiť do svojej kabíny, ale prišli medzi nás, kde sme si podali ruky a porozprávali sa. Aj pre mňa osobne to bol super pohľad, je radosť pracovať s takýmto kolektívom.

– To je bez pochýb, to je aj môj hlavný dôvod, prečo by som stále chcel trénovať týchto chalanov aj vzhľadom na miestami zložité podmienky v klube. Kolektív týchto hráčov je to hlavné, prečo ich chcem trénovať a prečo ma to baví.

– Hlavne prvé jarné zápasy boli veľmi náročné. Chalani nastupovali na zápasy s podvedomím, že okrem svojho dorasteneckého zápasu musia na druhý deň hrať aj za mužov. Podvedome sa šetrili a aj ja osobne som sa v rámci možnosti snažil týchto hráčov skôr striedať, pretože som dobre vedel, že pre nich je to ohromná záťaž. Odohrať za víkend jeden mužský a jeden dorastenecký zápas je záťaž nielen na kondíciu, ale aj na psychiku týchto mladých hráčov.

– Všetko sa ešte buduje za pochodu. Vždy do zápasov dospelých musia nastupovať aj dorastenci, pretože káder A-mužstva je veľmi oklieštený, nie je ich ani jedenásť. Minimálne jedného až dvoch hráčov musíme pravidelne posúvať pre A-mužstvo. Tým pádom aj v doraste zostáva málo hráčov, a preto sa musíme dopĺňať aj hráčmi z mladšieho dorastu. A ten posun ide aj ďalej, keď starší žiaci musia chodiť do mladšieho dorastu a takto by sme pokračovali až po tú najnižšiu kategóriu. Jednoducho povedané, momentálne sa príliš nerieši aktuálna forma, či kvalita hráčov, ale v prvom rade sú to počty, aby nás vôbec v každej kategórii bolo dosť...

– Do týždňa sme mali štyri tréningy a plus jeden prípravný zápas. Všetko to prebiehalo v domácich podmienkach na umelej tráve, kde sme odohrali aj všetky prípravné zápasy. Spočiatku chodilo na tréningy relatívne dosť chalanov, ale postupne po odchodoch sa vykryštalizoval trinásťčlenný káder. Som ale rád, že na zápasy sa nám vždy družstvo podarilo vyskladať.

– Dovolím si tvrdiť, že keby zostal pokope káder z jesennej časti, tak kľudne bojujeme v prvej päťke, možno aj vyššie. Odchodom hráčov sme sa značne oslabili, ale stred tabuľky by nám nemal ujsť. Samotná druhá dorastenecká liga je úrovňou piatej ligy Stred dospelých. S mužstvami V. ligy sme aj počas prípravy odohrali vyrovnané zápasy. Súťaž II. ligy je vyrovnaná, v prvej polovici tabuľky nikto jasne nedominuje. Akurát v spodnej časti tabuľky Nové Zámky, Levice, či ČFK sú na slabšej úrovni.

– Na jeseň sme mali cieľ hrať o pokojný stred, nakoľko nemôžeme do I. ligy postúpiť, pretože nemáme štatút útvaru talentovanej mládeže. Do jarnej časti sme si aj vzhľadom na zloženie kádra povedali, že uhrať stred tabuľky by mohol byť v našich silách a do boja o záchranu nevhupneme.

– Mojou prioritou je trénovanie, v Tovarníkoch nemám žiadne prehnané ciele, iba si chcem zahrať futbal s hráčmi, čo majú svoju kvalitu. Je to viac-menej o zábave a radosti z pohybu, pokiaľ zdravie slúži.