Nie dôchodcovia, ale mladé rodiny sa prepadli do sociálnej siete
Finančná situácia dôchodcov i mladých rodín je diskutovanou témou v súčasnosti a inak tomu nebolo ani v minulosti. Zaujímavým je aj porovnanie vtedajšej hodnoty peňazí s tou dnešnou. „V poslednom čase možno v našej tlači sústavne čítať, že dôchodcovia sú v súčasnosti v najťažšej sociálnej situácii. Poukazujú na to konkrétne aj takí, ktorí priznávajú dôchodok tritisíc korún. Sústavné zvyšovanie cien, akým bol napríklad prepad kilogramu zemiakov za 30 korún, musí znervózňovať takmer každého. Ale veľmi mnoho rodín na Slovensku sa nemôže pochváliť sumou 3-tisíc korún na jedného člena rodiny. Pritom finančné náklady na deti súvisiace s ich rastom a prechodom na jednotlivé typy škôl sú aspoň dvakrát väčšie ako životné náklady dôchodku. Štát síce prispieva na rodinu prídavkami na deti, ale na každé jedno musia rodičia rátať s ďalšími dvoma – troma tisíckami mesačne.“
Beseda o arktickom póle
Bol prvým Slovákom, ktorý dosiahol severný pól. František Kele sa zúčastnil aj expedícií na Mont Everest či okolo sveta. „Je to aj človek strašne skromný, nielen horolezec, vedec, profesor gymnázia, ale aj autor viac ako desiatky knižných publikácií. A samozrejme účastník takých výprav a expedícií, ako bola tá prvá slovenská v roku 1984 na Mont Everest či výpravy do Ekvádoru, cesty okolo sveta.“ Zážitky zo severného pólu sa výprave podarilo zachytiť aj na obrazový materiál. „Prvá slovenská severopolárna expedícia sa volala Arktický kvet a so svojimi priateľmi ju absolvoval v roku 1993. Svoje spomienky dokumentuje množstvom krásnych diapozitívov. O názve prezradil to, že práve taký kvet vyhotovil pán Zorničák, ktorý ho výprave daroval, kvet kombinovaný z čierneho a číreho skla, kvet, ktorý na severnom póle zostal ako posol z našej malej, ale krásnej krajiny. Na svojej ceste postavili členovia expedície aj snehový bratislavský hrad, päť týždňov fotografovali všetko živé i neživé, ľudí, zvieratá, polárnu krajinu a nepotrebovali ani blesk, pretože bol polárny deň a vtedy, ako prezradil pán Kele, nevieš, či je desať hodín ráno alebo v noci. Súčasťou stretnutia mládeže s týmto svetoznámym Slovákom bola aj autogramiáda, kde sa všetci mohli zoznámiť s jeho tvorbou.“
Spriatelené školy
Topoľčiansku školu navštívili francúzski študenti. Zaujala ich okrem iného aj exkurzia do Topoľčianskeho hydinárskeho podniku a Topoľčianskeho pivovaru. „V uplynulých dňoch hostila Stredná poľnohospodárska škola v Topoľčanoch vzácnu návštevu – skupinu 27 študentov z Poľnohospodársko-potravinárskej školy z Dijonu vo Francúzsku. Viedli ju Liliane Vivent a Annie Ginet – profesorky francúzskeho jazyka a chémie. Návšteva sa uskutočnila po podpísaní dohody o spolupráci týchto dvoch škôl. Študenti i pedagógovia si so záujmom prezreli špeciálne učebne SPoŠ a účelové zariadenie školy – školské hospodárstvo.“
Správy z 25 júla, 14. novembra a 28. novembra 1995.
