Ukrajina si 26. apríla pripomenula výročie katastrofy v atómovej elektrárni Černobyľ. Havária v elektrárni Vladimira Iľjiča Lenina bola doteraz najhoršou katastrofou svojho druhu v dejinách ľudstva. Do oblasti postihnutej radiáciou sa nepodarí dostať každému. Šťastie a odvahu na takýto „výlet“ mal topoľčiansky historik Bohuš Sasko, ktorý sa s nami podelil o svoje zážitky. Černobyľskú zónu navštívil v júni 2012.
„Chcel som sa tam pozrieť už dávnejšie, no v tom období boli turistické zájazdy stopnuté. Pátral som po internete a nakoniec sa mi podarilo nájsť cestovnú kanceláriu, ktorá takého zájazdy ponúkala.
Budovy zarastá okolitá vegetácia. Návštevníkom Černobyľu sa odporúča, aby si vzali staršie oblečenie, ktoré môžu neskôr vyhodiť.
FOTO: (BS)
Ubytovanie v Černobyle
Štvordňový zájazd bol podľa mňa relatívne lacný a vtedy vyšiel okolo 350 eur,“ prezradil nám Bohuš Sasko. Cesta začala v Zvolene, odkiaľ sme sa presunuli do Užhorodu. Z tadiaľ sa celú noc cestovalo vlakom do Kyjeva. „Tam sa stretla celá naša skupina, v ktorej nechýbali Američania, Lotyši, či Angličania. Hneď sme sa presunuli do Černobyľu, kde sme bývali aj napriek tomu, že táto oblasť je vysídlená. Býva tam totižto vojenská posádka a ľudia, ktorí chodia stavať sarkofág okolo elektrárne.“
Hneď po ubytovaní nasledovala cesta do Pripjate, mesta, ktoré katastrofa zasiahla najviac a nachádza sa iba kúsok od samotnej elektrárne.
Pozor na to kam idete
„Tam sme sa oficiálne mohli pohybovať iba so sprievodcom, keďže v Pripjati sú stále miesta, ktoré sa vám môžu stať osudným. Jedným z takýchto miest je napríklad suterén nemocnice, kde skončil odev ľudí, ktorí sa podieľali na likvidácii havárie. Radiácia je tam dodnes taká vysoká, že by človeku mohla po dlhšom čase spôsobiť vážne zdravotné problémy.“
Na väčšine miest však nie je radiácia nebezpečná, avšak stále je vysoko nad normálnymi hodnotami. „Stačilo sa priblížiť s dozimetrom k machu a okamžite začal pípať. Rýchlo sme prefičali aj cez „červený les“, cez ktorý sa prehnalo rádioaktívne mračno tesne po havárii. Červeným sa nazýva preto, lebo listy po zásahu ionizujúcim žiarením zmenili svoju farbu zo zelenej na červenú,“ dodal Sasko. Neobával sa však, že si z tejto oblasti mohol odniesť nejaké zdravotné problémy. „V tejto oblasti môžete nájsť ľudí, ktorí tu relatívne normálne žijú. Ide najmä o starších, ktorým sa nepáčili podmienky, v ktorých žili po presídlení, alebo si nemohli zvyknúť na nové prostredie. Určite by som však nikomu neodporúčal tráviť tu dlhší čas, najmä vtedy, ak chce mať deti.“
Čo sa stalo?
Černobyľská jadrová elektráreň Vladimíra Iľjiča Lenina mala byť pýchou sovietskeho režimu. Bola jednou z najväčších na svete. V noci 26. apríla 1986 tu došlo počas experimentu k havárii. Dve explózie úplne zničili štvrtý reaktor jadrovej elektrárne.
Tam, kde stála pred chvíľou budova reaktora, teraz z otvoru stúpal do výšky 1000 metrov ohnivý stĺp nabitý zmesou rádioaktívnych častíc. Až ráno však odhalilo celú skazu. A to najhoršie ešte len malo prísť.
Tragédia v Černobyle priniesla smrť a ochorenia a načas spochybnila, či má vôbec zmysel získavať energiu z jadra. Trauma z černobyľskej katastrofy bola taká hlboká, že ju mnohí považujú za prvý krok k rozpadu Sovietskeho zväzu.
Počas niekoľkodňového následného požiaru po havárii sa do ovzdušia uvoľnilo približne 9 ton rádioaktívnych prvkov. Jedovatý mrak najviac zamoril územia Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, ale vzdušné prúdy ho niesli ďalej do Európy, aj nad Československo... Zmytý dažďom do pôdy kontaminoval rastliny, zvieratá i ľudí.
