OPONICE. Minulý týždeň začali na Oponickom hrade prebiehať ďalšie rekonštrukčné práce. Začalo sa s odkrývaním východnej časti hradu, ktorého cieľom je zistiť umiestnenie zasypaných múrov. Po odkrytí posúdi nálezy archeológ, statik a nakoniec aj architekt, ktorý navrhne, ako múry spevniť a obnoviť.
Časť robotníkov má skúsenosti z minulého roka
Ako nás informoval Peter Sater z občianskeho združenia Apponiana, práce budú prebiehať aj v samotnom interiéri hradu. „Musíme doskúmať interiér veže, ktorá sa minulý rok obnovila. No v ďalšom postupe nás zastavili jej statické poruchy a bolo ju treba domurovať a zastabilizovať,“ dodal Sater s tým, že na zasypanom dne veže by sa mohlo podariť nájsť nejaké zaujímavé predmety.
Zapojili dlhodobo nezamestnaných
Na záchrane hradu pracuje trinásť chlapov, ktorých sa podarilo občianskemu združeniu zamestnať vďaka grantu z Ministerstva kultúry a spolupráci s topoľčianskym úradom práce. Ôsmi pomáhali so záchranou hradu už minulý rok, ostatní sú nováčikovia, ktorí boli na úrade práce evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní.
Peter Sater sa však neobáva, že by aj napriek svojej relatívnej neodbornosti mohli poškodiť zrúcaniny hradu: „Vždy sú poučení o tom, čo hľadáme. Napríklad pri prácach na východných hradbách vieme, že hľadáme zachovaný múr. Navyše sú stále pod dohľadom archeológa, prípadne vedúceho alebo jeho zástupcu, na ktorých sa môžu kedykoľvek obrátiť, keď nevedia ako ďalej.“
FOTO:(OŠ)
Používajú pôvodné technológie
Občianske združenie Apponiana plánuje podobné záchranné práce organizovať každý rok, pričom cieľom nadšencov je vytvoriť na hrade prezentáciu stredovekého spôsobu života. „Nečakám, že sa nám podarí zrealizovať obnovu tak rýchlo, ako v prípade topoľčianskeho hradu, ktorý bol podporený neporovnateľne väčšou sumou peňazí. No verím, že náš sen sa podarí zrealizovať ešte za nášho života,“ dodal Sater.
Pri všetkých prácach na hrade sa používajú pôvodné technológie. Na obnovu hradieb – murovanie sa používa napríklad iba zmes vody, piesku a vápna. No nad ich omietnutím sa zatiaľ neuvažuje, hoci by to bola pre múry najlepšia ochrana. Súčasným trendom je však zachovanie ruinálneho charakteru zrúcanín.
„Snahou je obnoviť a zastrešiť čo najväčšie plochy hradu, keďže najväčšie problémy nám spôsobuje voda, ktorá ohrozuje a deštruuje múry.“
Oponický hrad slúžil ako rodinné sídlo Apponyiovcov. Podľa Petra Satera boli hrady v 13. a 14. storočí zaužívaným typom bývania pre šľachtu, ktorá si nerobila starosti s tým, že do hradu je relatívne zlý prístup. Ľudia z Kovariec, Preselian, či Oponíc sa im starali o kompletný servis.
Hrad ako trezor na cennosti
Keď prišli do módy kaštiele, Apponyiovci si postavili pod hradom v obci kaštieľ a hrad im slúžil ako akýsi trezor na cennosti, ktorý bol dokonca 10. augusta 1514 vylúpený a vtedy išlo o najväčšiu lúpež v regióne. Na svedomí ju mala chamtivá a excentrická Anna z Ludaníc, ktorá mala vtedy 72 rokov. Pred 502 rokmi dala dokopy desiatich mužov, ktorí vzácne riady, keramiku, šperky, či zlato povynášali na voz. O vinníkovi by sa možno dodnes nevedelo, keby posledných dvoch lupičov neprichytili stráže, keďže im strieborný riad popadal na zem a hrmot ich prezradil. Začalo sa vyšetrovanie a správy o lúpeži sa doniesli až k uhorskému kráľovi Vladislavovi II., ktorý vyšetrovaním poveril palatína. Všetky nitky viedli k Anne Ludanickej, no jej vinu sa dokázať nepodarilo. Dvaja pristihnutí lupiči – Gregor Továrnický a Martin Pekár však skončili na šibenici. Verejne ich popravili v Kovarciach.
Časť lupu sa našla u Ludanickej v kaštieli, niektoré predmety sa akoby zázrakom objavili v kríkoch v okolí kaštieľa.
Apponyiovci definitívne opustili hrad začiatkom 17. storočia, keďže sa nevedeli dohodnúť na využívaní spoločných častí hradu.
