Členovia Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky sa začiatkom mája zúčastnili spomienkovej akcie Po stopách UNPROFOR v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine.
Medzi členmi delegácie bol aj Jozef Krištof z Veľkých Ripnian, zastupujúci prezident únie, ktorý sa s nami podelil o svoje zážitky z tejto cesty.
Pozvanie do Baťovej spoločnosti
„Takéto podujatie organizujeme pravidelne každý rok. Tentokrát sme navštívili Vukovar, mesto ktoré bolo miesto jednej z najväčších bitiek vojny v Juhoslávii a jeho predmestie Borovo, kde sme mali veliteľstvo,“ prezradil nám Jozef Krištof. V Borove bol druhý najväčší podnik na výrobu obuvi, ktorý založil Baťa. Členovia únie oslovili primátora s ponukou o vstup do Česko-Slovenskej Baťovej spoločnosti, ktorá koncom minulého roka vznikla v Partizánskom a patria do nej mestá a obce, v ktorých fungovali baťove závody.
Na tieto miesta sa v Krištofovej pamäti viažu aj nepríjemné spomienky. Vo Vukovare boli veľmi ťažké boje a prápor, v ktorom pôsobil, odkrýval masový hrob na neďalekej farme Ovčara, kde sa našlo 261 ľudí.
Z cesty museli odhádzať kamene a vypíliť stromy
Ďalšie kroky vojnových veteránov smerovali do Bosny a Hercegoviny. „Keď sme tu pôsobili, všetko bolo rozbonbardované, no dnes by som tieto miesta prirovnal k Jasnej. Nad Sarajevom je obrovský stavebný boom a vzniká tam množstvo nových hotelov a rekreačných zariadení.“
Hlavným cieľom cesty však bolo odhaliť pamätnú tabuľu Igorovi Rigovi, prvému vojakovi, ktorý zahynul po rozdelení Československa v mierovej misii UNPROFOR.
„Nájsť miesto, kde Igor Rigo zomrel však nebolo jednoduché. Preto sme v marci urobili prieskum. Oblasť, v ktorej zomrel je však dodnes zamínovaná. Pomohli nám však veteráni Chorvátskej republiky. Lúka, kde padol Igor je na pomerne neprístupnom mieste. Je vzdialená 5 kilometrov od štátnej cesty a cestu k nej sme museli upraviť ostrihaním stromov a odhádzaním kameňov,“ povedal Jozef Krištof. Oficiálneho odhalenia sa zúčastnila aj Rigova matka, blízka rodina a zástupcovia armády. Odhalenie pamätníka vzbudilo v Chorvátsku veľkú pozornosť a udalosť snímali tri televízie.
Únia vojnových veteránov pripravuje aj odhalenie ďalších pamätníkov. Ďalšou obeťou, ktorú by si veteráni chceli uctiť je Vladimír Grman z Bojnej, ktorý zahynul v roku 1994.
Jozef Krištof pôsobil v misiách OSN od roku 1993 do 1997 v Slovenskom ženijnom prápore ako spojár. Najväčším úspechom jeho jednotky bolo zabezpečenie „cesty života“ zo Sarajeva, ktoré bolo obkľúčené dlhšie ako Stalingrad. „Vytvorili sme 247 metrov dlhý pontónový most, po ktorom sa prepravovali kamióny s humanitárnou pomocou. Bez mosta si neviem predstaviť, ako by sa Sarajevo zásobovalo.“
