Po plavcovi Tomášovi Klobučníkovi sa na Letných olympijských hrách predstaví aj stolná tenistka Barbora Balážová. A aby toho nebolo málo, olympijský B-limit má zaplávaný aj Andrea Podmaníková. Topoľčany tak môžu mať na olympiáde až trojčlenné zastúpenie.
Stolná tenistka Barbora Balážová väčšinu roka trávi v Nemecku, no v ostatnom týždni si odskočila do rodných Topoľčian, kde s rodičmi a priateľom prišli osláviť nomináciu do Brazílie. V nabitom programe ale neodmietla poskytnúť rozhovor do Topoľčianskych novín Dnešok.
Barbora, prezraďte našim čitateľom, kde momentálne pôsobíte?
– V nemeckom Düsseldorfe som od svojich osemnástich rokov, čo už bude takmer šesť rokov. Posledných päť rokov hrávam najvyššiu súťaž za Essen, čo je tridsať kilometrov od Düsseldorfu. Práve v tomto meste trávim väčšiu časť počas roka.
Ako vám dopadla posledná sezóna v Nemecku?
– Aktuálna sezóna skončila začiatkom mája. Obsadili sme konečné piate miesto, ale od tretieho do piateho miesta to bola veľmi vyrovnaná súťaž. Keby sme jeden zápas vyhrali, získali by sme bronzové medaily. My sme ale prehrali, skončili sme až piate.
Spomínate, že v Essene pôsobíte už päť sezón, aké bolo vaše najlepšie umiestnenie?
– V jednej sezóne sa nám podarilo vybojovať si tretie miesto, získali sme teda bronz. Každú sezónu sa nám ale darí pohybovať sa v hornej časti tabuľky, čo je okolo tretieho, štvrtého miesta.
Opíšte nám, aká je kvalita nemeckej súťaže?
– Väčšina hráčok sú Nemky, ale v súťaži sa pohybuje aj dosť Číňaniek, ktoré už ale majú nemecké pasy. Osobne si myslím, že kvalita je na veľmi vysokej úrovni. Družstvá v tejto súťaži sú rozdelené na hornú a dolnú časť. Družstvá z hornej časti sú každý rok veľmi kvalitné a každý s každým vie vyhrať aj prehrať. Často sa to mení, zápasy sú vyrovnané a veľmi kvalitné.
Čo slovenský stolný tenis, ako sa ten presadzuje v zahraničí?
– Ako to už na Slovensku chodí v športovom odvetí, všetci lepší a kvalitnejší športovci sú nútení chodiť za lepšími podmienkami do zahraničia. Samozrejme, v Topoľčanoch som vyrastala, tu som urobila prvé stolnotenisové kroky, za čo jednoznačne vďačím Dušanovi Michalkovi a svojím rodičom, ale prišiel čas odísť do lepšieho klubu, aby som nestagnovala, ale práve naopak, začala ďalej napredovať. Nič lepšie ako odísť do Düsseldorfu som nemohla urobiť, pretože pre ženský stolný tenis robia v miestnom centre veľmi veľa. Zmena prostredia mi pomohla a veľmi som sa pohla smerom dopredu.
Získali ste niekoľko majstrovských titulov na Slovensku, či už v drese Topoľčian, či neskôr ako najlepšia hráčka Slovenska. Prečo ste chýbali tento rok na majstrovstvách Slovenska?
– Tento rok som sa podujatia nemohla zúčastniť, pretože som v tom období bola na Svetovom turnaji v Kuvajte. Ten mal pre mňa oveľa väčší význam ako majstrovstvá Slovenska, nakoľko som potrebovala získať body, aby som sa prebojovala na olympiádu. Je ale veľmi smutné, že z roka na rok úroveň majstrovstiev Slovenska prudko klesá. Chýba kvalita a hráčky odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia. V minulosti boli majstrovstvá jediným turnajom, kde sa mohli stretnúť všetky hráčky zo Slovenska pokope, z chuti si zahrať, pobaviť sa. Teraz mi to skôr príde, že tohto turnaja sa zúčastňujú už len juniorky či kadetky. Zo žien som zostala už len ja s Evou Odórovou a medzi zvyšnými slovenskými stolnými teniskami je už obrovský vekový rozdiel.
Ako sa vám teda darilo na turnaji v Kuvajte?
– Išlo o svetový turnaj, potrebovala som získať body, aby som sa prebojovala na olympiádu. Jednotlivé svetové turnaje sú rozdelené podľa dôležitosti a podľa toho sa získava výška bodov. V Kuvajte išlo o najvyššie bodovaný turnaj, kde som sa zúčastnila kvalifikácie. Postúpila som až do finále kvalifikácie, ale po vyrovnanom a tesnom boji som prehrala 4:2 s 20. hráčkou sveta. Zápas bol vyrovnaný a za odohrané kolá v kvalifikácii som získala aj dosť veľa bodov, s čím som bola nad mieru spokojná.
Už vtedy som ale vedela, že by môj zisk bodov mohol byť postačujúci na postup na Olympijské hry do Rio de Janeiro. Vydaril sa mi následne aj turnaj vo Švédsku, ktorý sa síce pôvodne mal hrať v Turecku, ale ho napokon preložili. Tam sa mi podarilo poraziť aj súperky, ktoré boli v tom momente predo mnou, čo mi veľmi pomohlo a už po turnaji som vedela, že účasť na olympiáde mi neujde.
Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že sa zúčastníte najbližších letných olympijských hier?
– Boli to dosť zmiešané pocity, pretože po kvalifikácii som vedela, že bodovo by som mala mať miestenku na olympiádu, ale ešte to nebolo oficiálne potvrdené. Bolo to dosť divné, pretože som nevedela, či sa mám tešiť alebo nie. Až keď vyšiel oficiálny rebríček, tak to už bol úplne skvelý pocit. V celkovej tabuľke som predstihla len o bod jednu hráčku z Luxemburska, ktorá sa však po dodatočnej kvalifikácii tiež prebojovala do Ria. Ja som však už bola medzi najlepšími 22 hráčkami sveta, ktoré mali právo účasti na olympiáde. K nám ešte pribudne dodatočných sedem ďalších miest. Som však veľmi rada, že už to mám za sebou, lebo teraz by som musela zasa čakať na ďalší oficiálny rebríček až do konca mája.
Čaká vás teda účasť na olympiáde v Brazílii. Už sa tešíte do Ria?
– V minulosti som ešte v Brazílii nebola, hoci som už hrala stolný tenis v Kolumbii, v Salvádore, či v Guatemale. Brazíliu som ešte naživo nevidela a veľmi sa teším. Teším sa aj na to, že na olympiáde som ešte nikdy v živote nehrala a som nesmierne zvedavá, aké pocity budem prežívať počas celého turnaja. Určite to bude niečo iné ako odohrať majstrovstvá sveta, či Európy. Tých som odohrala už veľmi veľa, ale olympiáda má svoje čaro...
Vy ste ale pred ôsmimi rokmi boli na letnej olympiáde v Pekingu. Vtedy ste dostali pozvanie ako mladá talentovaná športovkyňa a mala ste možnosť nadýchať sa olympijskej atmosféry...
– Vtedy to bolo úplne niečo iné, dokonca nás nevzali ani do hlavnej olympijskej dediny. V Pekingu som bola len v roli diváčky a verila som, že aj ja sa raz dostanem na takéto prestížne podujatie. Teraz je to realitou, to je niečo neskutočné.
Ale v Pekingu ste ochutnali aj miestne špeciality a napokon ste skončili v nemocnici. Teraz asi v Brazílii už nebudete riskovať...
– Na to si spomínam úplne presne, teraz isto riskovať nebudem, ale možno po turnaji možno niečo brazílske vyskúšam...
Síce máte po sezóne, ale účasť na olympiáde vás zaväzuje k ďalším tréningom. Čo robíte momentálne v tomto období?
– Konečne som mala teraz trocha voľna. Ešte uvidím ako to celé dopadne so školou, kde mám nejaké resty. Študujem na FTVŠ v Bratislave, ale nakoľko som stále v Nemecku, tak sa musím priznať, že učenie ide bokom. Sama som zvedavá, ako to celé „vypáli“, ale nemám veľké predsavzatia v tomto smere. A navyše už v pondelok sa vraciam späť do Nemecka. Na druhý deň začína fyzická príprava a po pár dňoch príde na rad priamo stolný tenis. Celá predolympijská príprava bude pravdepodobne v Nemecku.
Sú vo vašom tíme aj ďalšie hráčky, ktoré sa prebojovali do Ria alebo ste jedinou úspešnou hráčkou?
– Z mojej skupiny sa do Ria kvalifikovali všetky tri nemecké reprezentantky a dokonca aj moja spolubývajúca Hanka Matelová z Čiech poletí na Olympiádu do Ria. Síce ešte nie je v oficiálnom rebríčku, ale mala by doplniť zostávajúcu sedmičku hráčok. Teda spoločne so mnou ide z nášho centra na olympiádu päť stolných tenistiek. Do Ria ale z každej krajiny môže v stolnom tenise cestovať maximálne trojica stolných tenistiek, tak preto len tri Nemky môžu ísť, hoci kvalitatívne na to má oveľa viac nemeckých hráčok. Z našej ligy sa ale v Brazílii isto predstaví aj jedna Maďarka a viem aj o ďalších hráčkach, čo značí, že súťaž v Nemecku je ozaj kvalitná.
S akým umiestnením by ste boli v Nemecku spokojná? Máte nejaké predsavzatie, s ktorým pocestujete do Ria?
– Keď mám pravdu povedať, tak som nad tým ešte nejako nepremýšľala. Všetko bude záležať od viacerých faktorov – vylosovania, momentálnej formy, či pohody v Brazílii. Uvidím až na mieste, ale isto sa budem snažiť podať čo najlepší výkon.
Na čo sa najviac v Brazílii tešíte?
– Možno to vyznie trocha divne, ale najviac zo všetkého sa teším na samotný stolnotenisový turnaj. Všetko okolo bude zaujímavé, čo dôverne poznám aj z univerziád, ale najviac sa isto teším na turnaj, pretože ešte v živote som takúto vysokú súťaž nehrala. Až potom príde na rad všetko ostatné.
