Bodybuilding, americký systém cvičenia a stravovania, dielo bratov Weiderovcov, sa v Československu začal šíriť koncom päťdesiatych rokov minulého storočia. Udomácnil sa francúzsky termín culturisme – náš kulturizmus, uznaný ako šport v roku 1964 a neskôr zmenený na kulturistika.
Nádejný prológ
Koncom päťdesiatych rokov využíval Topoľčanec Róbert Chochula na cvičenie systém pestovania tela dynamickou rozpínavosťou. O pozitívnych účinkoch cvičenia presvedčil chorľavého Ivana Cápaya, ktorý sa vďaka cvičeniu uzdravil. Onedlho trénoval doma podľa tohto systému aj Ivan Mallo.
Priekopníci budovania tela
Začiatkom šesťdesiatych rokov sa začali šíriť po Topoľčanoch skromné informácie o systéme budovania tela bratov Weiderovcov, ktoré naštartovali spontánne pokusy o posilňovanie. Okolo roku 1964 cvičila hlavná skupina – bratia Ivan a Ladislav Cápayoví, Vladimír Hlavina, Walter Rendek, Ján Hulényi, Karol Polák, Pavol Janiska, Štefan Goča, Emil Majtán na dvore u Cápayovcov a mama Cápayová im na zimu vyčlenila v dome jednu z izieb.
V prvej polovici šesťdesiatych rokov prijímali Topoľčanci poznatky o cvičení a stravovaní nielen z článkov striedmo publikovaných v domácich periodikách, ale aj od Ivana Mallu, ktorý študoval na vysokej škole v Bratislave a chodil si občas zatrénovať do vychýrenej činkárne v pivnici činžiaku na Belehradskej ulici, kde stretával vtedajšiu československú kulturistickú špičku. Ivan bol prvým topoľčianskym pretekárom (neregistrovaným) – v roku 1963 štartoval na neoficiálnej kulturistickej súťaži vysokoškolákov v internáte Mladá garda.
V roku 1965 sa objavila na kulturisticky chudokrvnom československom knižnom trhu vynikajúca publikácia o kulturizme od slovenských autorov, ktorá bola ihneď rozpredaná. Pivnice a šopy sa menili na posilňovne, vybavené jednoduchým náčiním a náradím, oblepené obrázkami vtedajších kulturistických idolov a kulturisti začali byť na verejnosti neprehliadnuteľní svojou muskulatúrou.
Rozvoju kulturizmu napomohol taliansky historický film Romulus a Remus, premietaný v roku 1966 v kine Topoľ. Mnohí z tých, ktorí dovtedy neposilňovali, posilňovať začali.
Časť partie kulturistov a silových trojbojárov v roku 1982 v posilňovni v suteréne očistných kúpeľov. Zľava hore: Ivan Mallo, Milan Turček, Matúš Nováčik, Pavol Nováčik (úspešný na československých pohárových súťažiach v kulturistike), Ján Niko (rodák zo Zlatník sa stal v roku 1982 v Moste v Česku prvým topoľčianskym majstrom Československa v silovom trojboji a hoci bol nominovaný do reprezentácie Československa, ukončil aktívnu činnosť), Bystrík Káčer (v roku 1980 prvý topoľčiansky majster Slovenska v silovom trojboji), Vladimír Dvonč (medailista z majstrovstiev Slovenska i Československa v silovom trojboji), Ján Hubinský (medailista z majstrovstiev Slovenska v silovom trojboji), Juraj Borodáč (v roku 1982 prvý topoľčiansky medailista z majstrovstiev Slovenska v kulturistike mužov), Jozef Sitkey. Dole zľava: Jozef Bilík (medailista z majstrovstiev Slovenska v silovom trojboji), Anton Šaray, Peter Greguš (medailista z majstrovstiev Slovenska v silovom trojboji). FOTO: ARCHÍV Ľ. BOBULU
Kultová balkónová posilňovňa
Základy organizovaného kulturizmu v Topoľčanoch sú datované na september 1966, kedy tréner gymnastiky Michal Trenčanský ponúkol kulturistickej komunite haraburdami zaprataný priestor na balkóne sokolovne. Balkón si upravili pod vedením Ivana Mallu, považovaného za strojcu topoľčianskeho kulturizmu, poznášali naň skromné náradie a náčinie a vytvorili kultovú balkónovú posilňovňu. Železom na cvičenie ich zásoboval Milan Kotrba, známy topoľčiansky futbalista, hádzanár, hokejista.
V roku 1967 sa kulturisti postarali o rozruch v meste i v okolí. Vo vtedajšom dome osvety zorganizovali vystúpenie špičkových československých kulturistov z Bratislavy. Prišli Juraj Višný (v roku 1968 prvý majster Československa), Juraj Pipasík (po emigrácii do USA trénoval Sylvestra Stallona pre úspešné filmy Rocky IV a Rambo III), Ivan Uríček, Milan Okša, Dušan Seliga (prvý v Československu s obvodom paže 50 cm), Andy Hanzlík. Záujem bol enormný a pozoruhodná prezentácia výborných atlétov pozdvihla popularitu kulturizmu na ešte vyššiu úroveň. Tú podporil aj zodpovedný organizátor a tréner František Zubatý, ktorý prišiel na balkón z lokality Mexiko z partie Michala Krahulíka.
Od sedemdesiatych rokov sa mohli Topoľčanci popýšiť popredným československým prekladateľom kulturistických článkov z angličtiny – stredoškolský učiteľ Ivan Neradný, bývalý gymnasta, prispieval do časopisov Štart, Tréner a cvičiteľ, Ročenka kulturizmu.
Rok 1967, zľava priekopníci topoľčianskej kulturistiky Ivan Mallo a Ivan Cápay pred vchodom do kultovej posilňovne na balkóne sokolovne. FOTO: ARCHÍV Ľ. BOBULU
Pokrytectvo telovýchovných orgánov
V roku 1970 sa objavil na balkóne sokolovne iniciatívny Stanislav Goga, ktorý sa pričinil o to, že oddiel, ktorého predsedom sa stal Ivan Mallo, bol v roku 1971 pričlenený do TJ TS Topoľčany. Členovia oddielu očakávali od vstupu do telovýchovnej jednoty podporu pre svoju činnosť, pre súťaženie. Lenže z TJ TS dostávali iba omrvinky.
Prvým registrovaným pretekárom na súťaži bol v roku 1972 Michal Čapla – na Veľkej cene Zvolena získal 6. miesto (býval v Bánovciach nad Bebravou, kde aj prevažne trénoval).
V roku 1973 sa stal Stanislav Goga členom pléna Československého kulturistického zväzu. Od tohto roku usporadúvali Topoľčanci exhibičné vystúpenia (Čeľadince, Topoľčany, Klátova Nová Ves ...), ktoré slúžili na propagáciu kulturizmu a získané finančné prostriedky na chod oddielu. V roku 1973 si zohnali veľkú olympijskú činku a začali organizovať na Slovensku priekopnícke medzimestské stretnutia v silovom trojboji.
V roku 1974 sa konala v meste významná udalosť, keď domáci pripravili v dome osvety svoju prvú majstrovskú súťaž – majstrovstvá Západoslovenského kraja v kulturistike mužov. K známym pretekárom tohto obdobia patrili Michal Čapla, Pavol Schottert, Ján Barát, Marián Ašverus, Stanislav Goga, Ľuboš Golský, Milan Morávek, Pavol Selecký, Rudolf Schwarz, Ladislav Krňa.
V lete 1974 jednali kulturisti v Agrostave Topoľčany o prijatí oddielu pod TJ Agrostav, ale z dôvodu zákulisných obštrukcií funkcionárov TJ TS Topoľčany bola dohoda zmarená. Michal Čapla prestúpil do Vinohradov Bratislava, za ktoré získaval medaily nielen na majstrovstvách Slovenska, ale aj Československa.
Prvým domácim pretekárom, ktorý sa výrazne presadil, bol Pavol Schottert – na I. majstrovstvách Slovenska v silovom trojboji v roku 1975 v Topoľčanoch získal striebornú medailu. V roku 1976 sa stal Anton Šaray dorasteneckým majstrom Slovenska v kulturistike a na majstrovstvách Československa mu patrila štvrtá priečka. V roku 1977 pridal Tóno k zisku titulu majstra Slovenska (v Topoľčanoch) i titul majstra Československa (tréneri F. Zubatý a P. Selecký) – avšak ani tieto úspechy nestáli za povšimnutie od funkcionárov TJ TS či OV ČSZTV v Topoľčanoch.
Vstali z popola
Od januára 1979 odštartovala slávna éra topoľčianskej kulturistiky pod vedením nekonformného predsedu oddielu Jozefa Sitkeya. Samozrejmosťou sa stali medaily z pohárových súťaží, z majstrovstiev Západoslovenského kraja, Slovenska a Československa.
Vyprofilovala sa ambiciózna partia športovcov, ktorí boli ochotní konfrontovať sa na súťažiach, na činnosť si zarábať zberom železného šrotu, usporadúvaním zábav, diskoték a vkladať nemalé finančné prostriedky do stravy z rodinných rozpočtov. Entuziazmom naladený kolektív sa pričinil o to, že oddiel sa v krátkom čase prepracoval k najlepším v Československu.
Budúce medailové žatvy rozbehol na majstrovstvách Západoslovenského kraja v kulturistike Juraj Borodáč a v silovom trojboji sa pripojili Kvetoslav Doubrava, Ľudovít Bobula, Ján Niko, Jozef Schwarz. Pretekári oddielu sa začali pravidelne objavovať vo vyhodnocovaní najúspešnejších športovcov a kolektívov v rámci okresu.
V prvej polovici roku 1980 sa kulturisti presťahovali do suterénu v areáli očistných kúpeľov, keď balkón sokolovne zabralo vtedajšie vedenie OV ČSZTV na administratívnu miestnosť a sklad, ale súčasne nebolo ochotné, spolu s výborom TJ TS Topoľčany, vykompenzovať kulturistom adekvátne náhradné priestory – ponúkli im likvidačné podmienky v stiesnenom a minimálne vetrateľnom sklade karcinogénneho styrénu.
Zásluhou energického predsedu oddielu si športovci vybudovali z bývalého skladu uhlia jednu z najlepších posilňovní v Československu. A už v roku 1980 sa zúčastnilo na majstrovských súťažiach Západoslovenského kraja v kulturistike a v silovom trojboji dvadsať pretekárov, ktorí získali spolu deväť medailí a následne štyri medaily na majstrovstvách Slovenska.
Od konca sedemdesiatych rokov vylepšoval Ľudovít Bobula pozíciu topoľčianskej kulturistiky publikačnou aktivitou na slovenskej i československej úrovni v novinách, v bulletinoch a časopisoch – propagácia činnosti oddielu, preklady z nemčiny a pridal svoje odborné články z metodiky tréningu, z kineziológie a neskôr z kinezioterapie chrbtice.
Od prvej polovice osemdesiatych rokov mali Topoľčanci vyškolených dvoch rozhodcov – Ľudovít Bobula bol často nominovaný a rozhodoval aj medzinárodné súťaže a Jozef Sitkey. V roku 1984, po prestupe z Fortúny Trnava, k nim pribudol Štefan Just.
Po rokoch usporadúvania množstva majstrovských súťaží rôznych úrovní a kategórií zorganizovali domáci v roku 1988 na Zimnom štadióne v Topoľčanoch dlho očakávané a veľmi úspešné majstrovstvá Československa v kulturistike mužov a žien, ktoré videlo tritisícpäťsto divákov.
Kulturistika ako životný štýl
O progresívny vzostup topoľčianskej kulturistiky sa v ére osemdesiatych rokov pričinili pretekári Kvetoslav Doubrava, Juraj Borodáč, Miroslav Vaculčík, Stanislav Halmo, Milan Kunda, Bystrík Káčer, Milan Morávek, Peter Opát, Peter Psotný, Jozef Schwarz, Ľudovít Bobula, Ján Niko, Peter Valo, Július Kerek, Josef Matocha, Anton Šaray, Ján Hubinský, Pavol Nováčik, Matúš Nováčik, Peter Greguš, Jozef Bilik, Vladimír Dvonč, Martin Vráblik, Pavol Schottert, Eduard Dvonč, Milan Kríž, František Šaray, František Vida, Milan Turček, Ján Karas, Leoš Rotter, Jozef Pinke, Vladimír Vanko, Miroslav Tisay, Ján Orosz, Peter Medvec, Ivan Sečanský, Vít Aneštík, Jozef Galbavý, Pavol Žember, Štefan Just, Augustín Šálek, Ivan Klapal, Milan Šípek, Jozef Píry, Milan Nechala, Róbert Grác, Peter Mišenka, Jaroslav Nechala, Ivan Nechala, Dušan Hornák, Miroslav Grman. Medzi nimi sú, okrem Topoľčancov i mladí muži z Partizánskeho, Bánoviec nad Bebravou, Zlatník, Krušoviec, Veľkých Bielic, Jacoviec, Ludaníc, Preselian, Tovarník, Krásna, Havířova, Senice, Kuzmíc. K nim treba priradiť trénerov – Juraj Borodáč, Ľudovít Bobula, Štefan Just, členov výboru oddielu – Jozef Sitkey, Ivan Mallo, František Zubatý, Ľudovít Bobula, Bystrík Káčer a ďalších jednotlivcov z prostredia mimo oddielu, ochotných kulturistom pomáhať – Magdaléna Čepková, Štefan Medo, Jozef Lisý, Vojtech Lisák, ...
Perspektívny epilóg
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa v Československu rozbehli divoké politické a drastické spoločenské zmeny. Oddiel kulturistiky zanikol. Ale to je už ďalšia kapitola vo vývoji topoľčianskej kulturistiky, ktorá nadväzovala na predchádzajúce úspechy prostredníctvom rozmachu fitnescentier.⋌TEXT A FOTO: Ľ. BOBULA
Autor: Ľ. Bobula
