TOPOĽČANY. Morové rany, požiare, nájazdy Turkov, či boje šľachty. Na pamiatku obetí a z vďaky začali ľudia najmä v 18. storočí stavať nielen na Slovensku, ale aj po celej Európe Immaculaty, Morové stĺp, alebo aj Mariánske stĺpy. Ako nám prezradil topoľčiansky archeológ Mário Žáčik, počas osemnásteho storočia bolo veľa rokov, počas ktorých zažili ľudia veľkú biedu a hlad. Tragédie sa nevyhli ani topoľčianskemu regiónu. Turecké vojská zničili celú úrodu a nútili richtárov, aby im platili dane.
V 17. storočí epidémia moru drasticky znížila počet obyvateľov. Mesto ničili aj požiare, ktorým podľahol kostol, aj viaceré ďalšie budovy.
V roku 1783 udrel blesk do kováčskej vyhne a požiar zničil až 140 domov. Pri požiari v roku 1787 zhorelo 80 domov a 12 stodôl. Ďalší požiar postihol mesto hneď v nasledujúcom roku a v meste zostalo prakticky len niekoľko neporušených domov. Po obnovení mesta vypukol v roku 1790 požiar, pri ktorom zahynulo množstvo ľudí, medzi nimi aj vojaci bývajúci vo vojenskom dome oproti kostolu.
Na tieto pohnuté časy sa zachovalo v centre mesta niekoľko sôch a stĺpov.
TROJIČNÝ STĹP
Súsošie v juhovýchodnej časti námestia pochádza z roku 1768 a je umiestnené na iónskom stĺpe a v roku 1824 bolo renovované. Na jeho obnovu prispel zeman František Petrikovič. Trojičné stĺpy boli spôsobom manifestácie viery v katolíckych krajinách.
SOCHA SV. JÁNA NEPOMUCKÉHO
Socha jedného z najpopulárnejších svätcov na Slovensku bola postavená v roku 1760. Socha, ktorá zobrazuje tohto svätca sa nachádza aj na Stummerovej ulici a tiež v mestskej časti Veľké Bedzany.
Traduje sa, že sv. Ján sa stal mučeníkom kvôli spovednému tajomstvu. Kráľ Václav IV. podozrieval ženu z nevery a sv. Jána sa vypytoval na jej hriechy. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučil ho a nakoniec zabil. Za svätého bol vyhlásený v roku 1729. Socha bola na topoľčianske námestie umiestnená 31 rokov po jeho svätorečení. Koncom mája sa táto socha stala obeťou vandala, ktorý jej odtrhol hlavu a ruky.
SOCHA IMMACULATY
Názov sochy je odvodený od latinského výrazu immaculata conceptio – nepoškvrnené počatie. Socha z roku 1710 stojí na stĺpe, ktorý je umiestnený na štvorcovom podstavci, ktorý je dekorovaný výjavmi zo života Krista. Panna Mária je zobrazená v tradičnej póze, stojí na zemeguli ovinutej hadom, ktorému drví pätou hlavu. Kult Panny Márie bol v Topoľčanoch veľmi silný. V roku 1634 grófka Katarína Forgáeová rodená Pálffyová nechala ako poďakovanie za záchranu jej manžela postaviť štyri prícestné kaplnky. Práve v jednej z nich sa nachádzala socha Sedembolestnej. V roku 1802 topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú oslavu, na ktorú pozval aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Ten sa z oslavy vybral domov na koči. Keď sa dostal ku kaplnke, kde bola umiestnená socha, kone zastali a nechceli sa pohnúť ďalej. Na otázku farára, prečo sa kone vzpierajú, kočiš odpovedal: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.“ „Šľahni ju bičom“, povedal mu farár.
Keďže však kočiš neposlúchol farárov príkaz, farár bičom zasiahol tajomnú pani a kone sa rozbehli ďalej.
Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci sochy krvavú čiaru, ktorá je na nej dodnes. Farár onedlho ochorel a zomrel.
Kardinál Ján Sczitovszky v roku 1854 sochu posvätil, korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil kostol za mariánsku svätyňu.
SOCHA SVÄTÉHO ANTONA
Socha sv. Antona bola pôvodne umiestnená na námestíčku Krušovskej ulice, v minulosti nazývanej Zelený rínok. Anton Paduánsky je patrónom chudobných, sociálnych pracovníkov, manželov, žien, detí, pekárov, baníkov, cestovateľov, či pastierov svíň.
SOCHA SVÄTÉHO VENDELÍNA
Vo východnom rohu ohrady farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza socha svätého Vendelína z roku 1862. Socha sa pôvodne nachádzala na starom moste cez rieku Nitru. V lokalite, kde bolo veľa pasienkov bol osadený ako ochranca a patrón pastierov, sedliakov, polí a roľníkov.
SOCHA SVÄTÉHO FLORIÁNA
Socha svätého Floriána v severovýchodnej časti námestia pochádza z obdobia pred rokom 1780 a mestu ju darovali jeho obyvatelia. Socha bola v roku 1862 renovovaná a sv. Florián sa po požiaroch v 18. storočí stal patrónom mesta. Svätec je v tradičnom vyobrazení – oblečení rímskeho vojaka, so zástavou a vedrom v druhej ruke. Pri nohách má svoj klasický atribút – horiaci dom.
ZDROJ: fara.sk/topolcany, topolcany.sk
