V aktuálnej sezóne vyhrali H. Obdokovce sedemnásť zápasov, raz remizovali a dvanásťkrát prehrali. Celý ročník ich viedol ako tréner Martin Javorka. Ten už v súčasnosti ale pri mužstve skončil. Dnes už s bývalým trénerom Horných Obdokoviec sme sa obzreli za sezónou.
Ako by ste zhodnotili práve skončenú sezónu v globále?
– Pred sezónou ma oslovili funkcionári, či by som neprišiel do Horných Obdokoviec stabilizovať mužstvo a zároveň pripraviť toto mužstvo na postup v najbližších sezónach. Za cieľ sme si dali skončiť do piateho miesta, čo sme nesplnili, pretože sme skončili o stupienok nižšie. Vzhľadom na kvalitu tohto mužstva sme pri troche šťastia a iného nasadenia v niektorých zápasoch, mohli hrať pokojne o tretie miesto. Na to sme s určitosťou mali, chýbalo nám ale aj šťastie v niektorých zápasoch. Musím povedať, že Šurany, Nitra B, či Kalná nad Hronom mali obrovskú kvalitu a právom obsadili vrchné priečky tabuľky. Na jar veľmi dobre pôsobili aj Levice. Aj Horné Obdokovce reálne medzi tieto mužstvá patrili, ale na postup sme v tomto ročníku nemali. Káder je však pripravený, pretože sú v ňom už kvalitní hráči. Pri vhodnom doplnení toto mužstvo môže do dvoch rokov konkurovať mužstvám o postup do 3. ligy. Vzhľadom do budúcnosti sa na tomto mužstve dá stavať a je schopné zaútočiť na postup do vyššej súťaže.
Bol veľký rozdiel medzi jesennou a jarnou časťou?
– V zime sme káder vhodne doplnili, zimná príprava teda splnila svoj účel. V jarnej časti sme začali výborne, keď sme vyhrali šesť zápasov v rade, dokonca sme triumfovali aj na ihrisku Nitry B. Až v siedmom jarnom kole prišla prvá remíza, v nasledujúcom kole sme prehrali. Musím zopakovať, že na jar ma veľmi milo svojou kvalitou prekvapili Šurany, no zlom nastal v domácom zápase s Kolárovom. V domácich zápasoch sa nám darilo, ale práve zápas s Kolárovom sme nezvládli a prehrali sme. A práve od tohto zápasu sa to všetko začalo otáčať – v kabíne, na ihrisku, či v celom prostredí. Kolárovo ma veľmi sklamalo, absolútne ho neradím medzi top tímy IV. ligy. Aj v domácom zápase sme do 40. minúty mohli vyhrávať 3:0, ale vyložené šance sme nedokázali premeniť. Kolárovo dalo v Horných Obdokovciach z troch striel tri góly. V ďalším zápasoch sme mali aj ťažšie vylosovanie, čo po domácej prehre doľahlo na psychiku a po tejto facke sme sa už nedokázali spamätať.
V jarnej časti ste držali sériu 7 zápasov bez prehry, atakovali ste prvé miesto, potom ale prišli zaváhania, čo ich ovplyvnilo?
– Jednoznačne za tým bola domáca prehra s Kolárovom. Po ňom sme mali ťažké zápasy v Imeli či vo Veľkých Lovciach. Tieto mužstvá bojujú o záchranu a k nim sa pre body chodí len veľmi ťažko. A navyše vo V. Lovciach sme vybuchli výsledkovo i herne, čím sme dali definitívnu bodku za našimi postupovými ambíciami.
Ktorí hráči z jarnej časti boli ťahúňmi mužstva?
– S prístupom, nasadením a aj v tréningovej dochádzke to boli Michal Uhrík a Tomáš Krajčír z domácich hráčov. Veľmi dobré zápasy odohral Peter Bisák, ktorého ale pribrzdili zranenia a navyše musel alternovať aj v postoch, ktoré mu až tak nepasovali, ale je to zodpovedný futbalista. Z posíl vynikali Bránsky, Ács, Horúcka a Guldan. Na týchto spomenutých hráčov sa dalo vždy spoľahnúť.
Kam povedú vaše ďalšie trénerské kroky?
– Mal som sedenie s partiou a kamarátmi z piešťanského futbalu. V Piešťanoch panuje veľká nespokojnosť s doterajším vedením futbalu. Piešťany nemajú mužov a mládež tiež nenapreduje. Sadol som si s ľuďmi, s ktorými som vyrastal a máme veľmi blízko k futbalu. Teraz sa od novej sezóny pokúsime reštartovať futbal v Piešťanoch a chceme obnoviť aj mužský futbal. Šiesti sme vstúpili do výkonného výboru, kde budem členom a popritom by som mal trénovať starší dorast Piešťan. Páči sa mi, že starší i mladší dorast Piešťan majú celistvé ročníky a teraz ich treba dobre manažovať, aby sme spoločnými silami do dvoch až troch rokov postúpili do II. dorasteneckej ligy. Mal som ponuky trénovať aj dve mužstvá z piatej ligy, ale časovo sa to by nedalo stíhať, no trénovať piatu ligu, kde nemajú najvyššie ambície, to ma neoslovilo.
