Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Matej Ruttkay: Na Bojnej žili bohatí kresťania, ryžovali zlato, obchodovali s otrokmi

Hradisko Valy na Bojnej stále zahaľujú mnohé záhady.

Cyrilometodské slávnosti na Bojnej.Cyrilometodské slávnosti na Bojnej. (Zdroj: ONDREJ ŠOMODI)

BOJNÁ. Kresťanstvo na našom území existovalo už pred príchodom Konštantína a Metoda. Sú o tom dochované písomné záznamy, dokonca aj v životopise samotných vierozvestcov. V nich sa uvádza, že k nám už pred nimi prichádzali misie z juhu i západu Európy. Riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay pripomína, že dokladom o existencii kresťanstva v Nitriansku je aj kostolík, ktorý nechal postaviť Pribina niekoľko desaťročí pred cyrilo-metodskou misiou. Fascinujúce materiálne doklady existencie kresťanov na území dnešného Slovenska prinášajú podľa jeho slov aj najnovšie výskumy na hradisku Bojná v okrese Topoľčany. Zlaté plakety, najstaršie zvony v Európe a množstvo drahých artefaktov so znakom kríža ukazujú na mimoriadne majetných kresťanov, ktorí bohatli z ryžovania zlata a obchodu s otrokmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké máme informácie o kresťanstve na našom území pred príchodom Cyrila a Metoda?

– Kresťanstvo je pred príchodom Cyrila a Metoda nepriamo doložené písomnými prameňmi napríklad aj v životopise týchto svätcov, kde sa hovorí, že už pred ich príchodom tu pôsobili misie z Bavorska, Talianska a Grécka. My vieme jednoznačne, že už výboje Karola Veľkého na konci 8. storočia do Karpatskej kotliny proti avarskému Kaganátu mali okrem územného záujmu aj cieľ šíriť kresťanstvo v priestore stredného Podunajska. S kresťanstvom pred príchodom Konštantína a Metoda súvisí aj to, že salzburský arcibiskup v roku 828 vysvätil kresťanský kostol v Nitre, čo bolo o viac ako 30 rokov pred príchodom cyrilo-metodskej misie. Pred výskumom v Bojnej sme na tom boli horšie s archeologickými nálezmi, ale to sa zmenilo. Pretože tie známe a slávne plakety s kresťanskými motívmi patria tiež ešte do obdobia prvej polovice 9. storočia a je to ten fyzický doklad, že kresťanské myšlienky na našom území už fungovali.

Skryť Vypnúť reklamu

_7097378_res.jpg

Keď už na našom území existovalo kresťanstvo, prečo bola pre Rastislava misia Cyrila a Metoda taká dôležitá?

– Sme v období včasného stredoveku, kedy sa formovali neskoršie štáty a každý trošku rozhľadenejší vladár v tej dobe vedel, že svoju ríšu môže ďalej posunúť len v spojení s kresťanstvom. Bola to realita. Ríše v Európe, ktoré boli kresťanské, mali predpoklad vyššej stability a väčšej moci.

Prečo Rastislav nepovolal misionárov napríklad z Franskej ríše? Prečo práve z Byzancie?

– Pôvodným záujmom bolo získať misie zo západu, respektíve z Ríma, ale tam sa to nestretlo s veľkou odozvou, a to, že sa Rastislav obrátil na Byzanciu, bolo vlastne východisko z núdze.

Byzancia opätovala túto žiadosť a vyslala sem Konštantína a Metoda, ktorí tu napokon dosiahli oveľa viac, ako ktokoľvek predpokladal.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyvíjali by sa naše dejiny inak, ak by k cyrilometodskej misii nedošlo?

– Určite by vývoj smeroval ku kresťanstvu. Ríša už v tomto systéme v podstate bola zapojená. Proces prijímania kresťanstva bol ale vďaka misii Konštantína a Filozofa a ich slovanskej liturgii určite hladší a rýchlejší.

Často sa špekuluje o tom, akým smerom by sa uberal vývoj na našom území, keby v spore s Metodom nebol Viching úspešný a Metodovi žiaci by zotrvali na Veľkej Morave. Občas sa objavujú názory, že by sa tým naše územie dostalo do východného civilizačného okruhu spojeného napríklad s pravoslávím. Diskutuje sa o tom aj napriek tomu, že Konštantín aj Metod si svoju vierouku nechávali potvrdiť pápežom v Ríme a nie cirkevnými hodnostármi v Byzancii.

- To, že sa v konečnom dôsledku nadviazalo puto s pápežom, bolo veľmi dobré taktické riešenie, niekde medzi Franskou ríšou a Byzanciou. Stolec svätého Petra zaručoval akúsi autonómiu. Tá myšlienka bola určite dobrá. Viching je rozporuplná osoba, poznáme jeho negatíva, ale na druhej strane, bol to nitriansky biskup a určite sa aj on pričinil o šírenie kresťanstva na našom území. Nemyslím si, že by sme skončili na východe, aj keby Metodovo pôsobenie na Veľkej Morave pokračovalo. Ten franský vplyv bol veľmi silný a Franská ríša bola blízko, zatiaľ čo Byzancia ďaleko. Zaujímavé je aj to, že v byzantských prameňoch o tejto misii niet žiadnych zmienok, čo naznačuje, že pre nich to bola menej významná záležitosť ako pre nás.

Prečo je vlastne Bojná pre výskum počiatkov kresťanstva na našom území taká dôležitá?

– Bojná je úplne špecifická lokalita. Z hľadiska materiálneho bohatstva má výnimočné nálezy, ktoré iné lokality nemajú. Nie sú to len tie známe zlaté plakety, ale aj celý zvon a zlomky ďalších. Už len jeden podobný fragment je úplne unikátna vec v Európe a mať celý zvon a niekoľko zlomkov ďalších z jednej lokality, to naozaj nemá z tohto obdobia nikto v Európe ani na svete. Súvisí to s počiatkami kresťanstva. Vo Vatikáne majú podobný zvon označený ako najstarší na svete a my máme v podstate taký istý a ešte aj zlomky ďalších.

Pokojne môžeme povedať, že to sú prvé a najstaršie kresťanské zvony na svete.

Druhá, menej nápadná, ale rovnako dôležitá vec je, že v materiálnej kultúre z Bojnej sa vo veľkom objeme vyskytujú špecifické predmety ozdobené rôznymi motívmi kríža – súčasti opaskov, rôzne kovania konského postroja, ozdobné kovania. To znamená, že ich nositelia verejne deklarovali, že sú kresťania. A to sme v čase pred vznikom Veľkej Moravy. Kríž bol veľmi silným symbolom. A nemuselo to byť ani také bezpečné, pretože to bolo ešte v období kresťansko-pohanských konfliktov. Na Bojnej sú masy týchto nálezov, takže celá tamojšia komunita bola zjavne kresťanská, čo v tom období bola v stredodunajskom priestore zriedkavá vec. My by sme radi k týmto nálezom našli na Bojnej aj kostol, aj keď je možné, že tam ani nestál, pretože neďaleko Nitrianskej Blatnice stojí veľkomoravská rotunda. Je možné, že práve ona bola tým centrálnym kostolom.

_7097410_res.jpg

Čo nám teda Bojná vlastne hovorí o našich dejinách?

– Je pre nás stále záhadou. Napríklad jej veľké bohatstvo. Ako mohlo vzniknúť? Ak to premeníme na naše pomery, tak je to, ako by sme objavili sídlisko, kde má každý ferrari alebo bugatti veyron. Pre nás je teraz úloha pátrať, ako mohlo takéto bohatstvo vzniknúť. Dnes už je jasné, a nálezy z Bojnej to tiež potvrdili, že jedným zo zdrojov bohatstva bol aj nadregionálny obchod s otrokmi. Našli sme tu napríklad okovy na ruky aj na krk. My vieme, že ten slovanský svet bol veľmi efektívny v tomto obchode a zarábal na ňom veľa peňazí.

Existujú doklady o tom, ako sa aj cirkevní hodnostári stavali k trhu s otrokmi. Bola to v tých časoch aj pre nich bežná vec. Máme veľa písomných prameňov, že sa to ne-bralo ako niečo nemravné alebo neľudské. Bol to vtedy normálny štandardný obchod. Na druhej strane práve Konštantín a Metod takpovediac vykúpili v Blatnohrade veľkú skupinu otrokov a dali im slobodu. Ale v Bojnej je aj ďalšia vec.

Leží na okraji regiónu, ktorý je známy obrovskými zdrojmi zlata a drahých kovov. Dnes sú v oblasti Nemečiek a Zlatník doložené obrovské revíry na ryžovanie zlata, kde sa zrejme ryžovalo už v dobe fungovania Bojnej. Okrem toho je súbor hradísk v tejto oblasti na významnej križovatke ciest. Vďaka tomu vzniklo takéto významné nálezisko. Kúsok severne sme objavili ďalšie takéto významné hradisko. Na ňom ale ešte nemáme tak silne doložené kresťanstvo, čo môže byť doklad, že jednotlivé kniežatstvá nabiehali na kresťanstvo rozdielne.

Ako také bohaté a mohutné hradisko zaniklo?

– Bojná je zaujímavá aj pokiaľ ide o jej zánik. Mysleli sme si, že zanikla ešte v súvislosti s bojmi Mojmíra a Pribinu. Dnes už vieme, že hradisko fungovalo celé storočie a zaniká pravdepodobne na prelome 9. a 10. storočia. My vieme, že to posledné najmohutnejšie opevnenie sa začalo budovať niekedy v rokoch 892 až 893, teda v posledných rokoch panovania Svätopluka. Možno sa nám časom podarí zistiť aj presný čas zániku. Dnes máme tri verzie. Prvá je, že Bojná zanikla v súvislosti s bojmi Svätopluka s Franskou ríšou. Druhá možnosť je, že hradisko sa opevňovalo kvôli staromaďarskej hrozbe.

Tretí variant je, že hradisko sa znovu opevňovalo v súvislosti s oslabením vlády Svätopluka v závere jeho panovania. Keď veľký vládca slabne, ostatní začínajú byť trúfalejší a možno sa tie menšie kniežatstvá chceli od Svätopluka osamostatniť. Sú to hypotézy, ktoré musí ďalší výskum potvrdiť alebo vyvrátiť.

_7097510_res.jpg

FOTO: (OŠ)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 18 521
  2. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 15 529
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 126
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 591
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 369
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 8 024
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 7 015
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 860
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 764
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 524
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Autobusy budú jazdiť ako cez prázdniny

K zmene režimu dochádza na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje prevádzka v Topoľčanoch od pondelka 18. januára 2021.

Aké mená si vybrali rodičia pre svoje deti?

K 31.12. 2020 malo mesto Topoľčany 25 196 obyvateľov. V Topoľčanoch sa narodilo 208 detí, aké dostali mená?

Ruská VHL mu nevyšla, sezónu dohrá v Topoľčanoch. Šimun sa pokúsi o tvrdý reštart

„Táto pandémia mi zruinovala sezónu,“ hovorí odchovanec Topoľčian Eduard Šimun.

Eduard Šimun v drese Topoľčian už stihol odohrať tri zápasy, v ktorých strelil i dva góly.

Odpadu pribúda, cena rastie

Aktuálne schválená sadzba poplatku na rok 2021 je 39,96 €.

Obyvatelia Topoľčian produkujú až príliš veľa odpadu. V rámci Slovenska má mesto najvyššiu produkciu komunálneho odpadu, ktorá dosahuje objem 700 kg na obyvateľa ročne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kotleba v Trenčíne: Prvý incident Lučanského nebol pokusom o samovraždu (+FOTO)

Previerka v trenčianskej väzenskej nemocnici trvala viac ako päť hodín.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Svrčinovec ráno opäť upchali kamióny

Po spustení diaľničného úseku D3 Čadca,Bukov – Svrčinovec sa ľudia tešili, že kolónam odzvonilo. Dnešné ráno ich presvedčilo o opaku.

Už ste čítali?