NITRIANSKA BLATNICA. Počas siedmych rokov intenzívneho reštaurátorského výskumu na Rotunde sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici sa z chátrajúceho objektu stal skutočný skvost. Obnovu tejto národnej kultúrnej pamiatky spolufinancovalo aj ministerstvo kultúry spolu sumou viac ako 173-tisíc eur.
V modernej slovenskej historiografii bola Rotunda sv. Juraja do roku 1973 evidovaná ako renesančná kaplnka. Zdrojom tejto informácie bola kanonická vizitácia z roku 1730, v ktorej je uvedené, že kaplnku dala postaviť v rokoch 1530 – 1541 Mária Thurzová, vdova po Jurajovi Thurzovi, na pamiatku svojho manžela, ktorý zahynul v boji s Turkami.
Vďaka spolupráci sa výskum naplno rozbehol
Prvý základný pamiatkový výskum v roku 1973 však zistil, že ide o staršiu stavbu. V roku 1974 sa pri inštalácii uzemnenia bleskozvodu našli kostrové pozostatky, a tak sa v bezprostrednom okolí rotundy i priamo v jej interiéri začal druhý – archeologický výskum. Výsledky výskumov datovali vznik rotundy do 1. polovice 11. storočia, zároveň predpokladali, že rotunda mohla byt' postavená na základoch staršej veľkomoravskej stavby.
V priestore apsidy sa nachádzal barokový oltár z roku 1693, ktorý sem bol dovezený z iného miesta. Oltárny obraz (na fotke vľavo dole) z konca 18. a začiatku 19. storočia niekto v 90. rokoch 20. storočia odcudzil. Nájsť sa ho podarilo doslova zázrakom v smetnej nádobe. FOTO:(OŠ)
K celospoločenskému oživeniu záujmu o rotundu došlo koncom 90-tych rokov 20. storočia. V roku 2001 bolo založené Občianske združenie Rotunda Jurko, ktoré sa spolu s Obecným úradom v Nitrianskej Blatnici stalo hlavným organizátorom revitalizácie a prinavrátenia pôvodných pamiatkových hodnôt Rotundy sv. Juraja.
V roku 2008 získal Obecný úrad v Nitrianskej Blatnici z grantového systému ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom finančné prostriedky na realizáciu reštaurátorského výskumu interiérov rotundy a na základe jeho výsledkov na vypracovanie návrhu na ich reštaurovanie.
Významným prínosom boli tiež výsledky pridružených výskumov – archívneho a dendrochronologického. Ich zistenia spresnili najmä datovanie barokovej úpravy a zmien v interiéri, prístavbu barokovej veže a pustovne datovali do obdobia okolo roku 1777. Archívny výskum zároveň priniesol zistenie, že v starších písomných zdrojoch uvádzaná staviteľka rotundy Mária Thurzová v udávanom 16. storočí neexistovala.
Vek upresnia zahraničné laboratóriá
Reštaurátorské práce v interiéri sa začali v roku 2010 pod vedením akad. maliara Jozefa Doricu. Počas postupného opatrného odkrývania najstaršej hmoty rotundy došlo k zásadným objavom, ktoré posunuli jej vznik do predrománskeho obdobia. „Narazili sme na predrománske okno, konsekračný kríž a objasnili spôsob technológie stavby. Bolo to množstvo drobných zistení, ktoré začali dávať obraz o tom, že sa jedná o staršiu stavbu, ktorá vznikla ešte pred 11 storočím,“ prezradil nám Jozef Dorica s tým, že počas reštaurovania sa nachádzali drobné organické nálezy, ktoré boli spolu so vzorkami malty podrobené v marci tohto roku prvej rádiouhlíkovej 14C analýze, ktorá potvrdila vznik tohto objektu v 9. storočí.
V roku 2009, keď začal Jozef Dorica pracovať na rekonštrukcii rotundy, bol interiér kostolíka zavlhnutý a mikroflóra siahala na stenách miestami až do výšky 2,5 metra.
„Keďže ide o veľmi vzácny objekt a akceptovanie datovania iba jedným laboratóriom je vždy vo vedeckej verejnosti problematické, vytvorili sme medzinárodné konzorcium na datovanie rotundy, v ktorom budú zastúpené svetoznáme laboratóriá z USA, či Švajčiarska, ktoré dostali vzorky na datovanie,“ informoval nás Pavel Povinec, vedúci centra nukleárnych a urýchľovačových technológií.
Dnes už však môžeme povedať, že Jurko je najstaršia stojaca rotunda s pôvodnými múrmi nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Po dokončení všetkých analýz budú možno vedci schopní povedať, či je rotunda predcyrilometodská stavba, alebo pocyrilometodská. Zistenie, že rotunda vznikla ešte pred rokom 863, teda pred príchodom Cyrila a Metoda by bolo určite unikátne, no podľa riaditeľa Archeologického ústavu SAV Mateja Ruttkaya by sa nič zlé nestalo, keby šlo o poveľkomoravskú stavbu. „Mali by sme totižto ďalší doklad o tom, že po zániku Veľkej Moravy fungovala kresťanská komunita na našom území bez prerušenia. To je však otázka budúcich výskumov – možno jedného až dvoch rokov, kedy sa potvrdí konkrétnejší vek rotundy,“ povedal Ruttkay.
Kostolík niekoľkokrát spustol
Rotunda sv. Juraja, nachádzajúca sa na úpätí vrchu Marhát (470 m. n. m.), je jediným zachovalým stojacim svedkom dávneho osídlenia, ktoré existovalo v lokalite pod rotundou. Tvorili ho dva po sebe existujúce opevnené veľkomožské veľkomoravské dvorce datované od začiatku 9. do 10. storočia. Osada sa pravdepodobne nazývala Hoste alebo Bella Hoste. Osídlenie v priebehu 13. storočia postupne zaniklo, obyvatelia sa presťahovali do južnejších častí Nitrianska. Jedným z možných vysvetlení zániku osady môže byt' vyčerpanie zdrojov železnej rudy, ktorá sa tu dlhšie obdobie ťažila a spracovávala.
Rotunda sa v rýchlo sa zalesňujúcom prostredí zmenila na ruiny, dostala sa mimo záujem spoločnosti a možno aj vďaka tomu sa zachovala. „Napríklad na Nitrianskom hrade vývoj intenzívne napredoval. Prestavovalo sa, budovalo a búralo a stavby veľmi ťažko identifikujeme,“ povedal Ruttkay.
Až v 16. storočí sa ruiny dočkali obnovy, no čoskoro opäť spustli. V roku 1655 rotundu upravili prakticky do dnešnej podoby, na západnej strane pristavili vežu a z južnej pustovňu. Bývali v nej pustovníci, pôsobiaci až do prvej polovice 19. stor. ako školský bratia v tunajšej škole. Stavba školy na svahu nad kostolíkom sa asi od polovice 19. storočia využívala ako poľovnícka stanica miestneho panstva, neskôr tu bola horáreň asanovaná v roku 1962.
Od 16. storočia sa stal Jurko miestom tradičných pútí na deň sv. Juraja. Po roku 1990 táto tradícia opäť zosilnela.
