Juraj „Džuso“ Želiska je bývalý futbalista a cestovateľ, ktorý posilnil Mufuzu (mužstvo futbalových zázrakov).
Ako ste sa dostali na majstrovstvá sveta umelcov? Kto vás oslovil z MUFUZY?
– Do tohto družstva som sa dostal vďaka môjmu priateľovi a gitaristovi z Tublatanky Jurajovi Toporovi, s ktorým sme v Topoľčanoch organizovali charitatívny zápas spolu s Mufuzou a výťažok z tejto akcie sme odovzdali postihnutým detičkám. Na tomto podujatí som sa spoznal s prezidentom Mufuzy Stanom Gálisom, s ktorým sme pred majstrovstvami komunikovali, až mi oznámil potešujúcu správu, že som v nominácii na majstrovstvá sveta umelcov do Ruska. Veľmi si to vážim, že som dostal takúto ponuku a rád by som sa mu chcel za ňu aj poďakovať, pretože som absolvoval majstrovstvá sveta a mohol som byť súčasťou kolektívu úžasných ľudí a zážitky z Moskvy sú nezabudnuteľné.
Juraj Želiska a ruský hokejista Alexander Ovečkin.
Ako by ste hodnotili celý turnaj a samotný priebeh?
– Majstrovstiev sveta sa zúčastnilo 16 družstiev, my sme v základnej skupine podľahli neskoršiemu víťazovi šampionátu z Iránu. Taktiež sme ťahali za kratší koniec v zápase s Kazachstanom. Do zápasu s Argentínou sme vstupovali s tým, že nám stačí remíza a dôležitý bod sa nám aj podarilo uhrať. Turnaj ďalej pokračoval zápasmi o umiestnenie, kde sme remizovali s Maďarskom, ale prehrali sme na pokutové kopy. V poslednom zápase turnaja sme porazili veľmi solídne a technicky zdatné mužstvo Južnej Kórii a skončili sme tak na konečnom 11. mieste. Veľmi ma mrzí, že po prvom zápase s Iránom u mňa prišlo k zraneniu členka a zápalu achilovky, a tak som nemohol pomôcť chlapcom v ďalšej fáze turnaja.
Športová kvalita, spoločenská úroveň a kultúrne programy jednotlivých štátov boli skutočne na vysokej úrovni. Krásny na tom je aj fakt, že majstrovstvá sveta umelcov majú aj charitatívny rozmer. Veľmi príjemne ma prekvapila atmosféra šampionátu. Turnaja sa zúčastnilo veľké množstvo osobností a medzi čestnými hosťami boli napríklad ruský minister športu Vitalij Mutko, bývalý vynikajúci futbalista AC Miláno, či Chorvát Zvonimír Boban, alebo bývalý hráč FC Barcelona Carles Puyol. Nechýbal ani nový prezident FIFA Giovanni Infantino a som rád, že som mal možnosť osobne stretnúť aj jedného z najlepších hokejistov sveta Alexandra Ovečkina, ktorý chytal v exhibičnom zápase v rámci turnaja. Na vysokej úrovni bola organizácia, všetko fungovalo a samozrejme bolo úžasné vidieť pozitívne a priateľské vzťahy medzi ľuďmi rôznych národností, keď sa opäť raz ukázalo, že futbal vie naozaj ľudí spájať.
Majstrovstvá sa konali v Rusku, čo hovoríte na túto krajinu?
– Vždy som túžil navštíviť Moskvu a som rád, že sa mi to aj vďaka Mufuze podarilo. Moskva je krásne a obrovské mesto, v ktorom panuje čulý stavebný ruch aj vzhľadom k blížiacim sa majstrovstvám sveta vo futbale. Je to mesto, ktoré má zvláštnu atmosféru, všade cítiť ruského ducha, národnú hrdosť a musím povedať, že veľa nielen o Moskve, ale aj o Rusku, som sa dozvedel od spoluhráča z Mufuzy, bývalého reprezentanta a hráča CSKA Moskva, úžasného a skromného človeka Mareka Hollého.
Boli sme ubytovaní v jednom z najväčších hotelov sveta – Izmailovo, ktorý bol vybudovaný v rámci Olympijských hier v Moskve v roku 1980. Veľmi ma prekvapila čistota a množstvo zelene v meste. Navyše som ako člen poroty hodnotil za Slovensko kultúrne programy jednotlivých krajín. Počas majstrovstiev som viackrát navštívil nádherný Gorkého park, ktorý je obľúbeným miestom pre odpočinok a kultúrno-športové vyžitie tisíce Moskovčanov. Poprechádzal som sa tiež v jednom z najluxusnejších obchodných domov našej planéty v slávnom GUMe. Samozrejme, navštívil som majestátne červené námestie, nádherný chrám Vasilia Blaženého s jeho farebnými vežičkami a veľmi sa mi páčil Kremeľ, charakteristický vysokými červenými múrmi, ktorý je symbolom mesta a celého Ruska. Obrovským zážitkom bolo navštíviť múzeum v Kremli, v ktorom sú cárske poklady nazhromaždené počas niekoľkých storočí. Moskva je proste nádherná.
Ľudia vás ale poznajú aj ako cestovateľa po svete, kde všade ste boli? Čo na vás najviac zapôsobilo?
– Milujem cestovanie. Navštívil som niekoľko desiatok krajín, či už chudobnú, ale nádhernú Kubu s jej neopísateľnou atmosférou, Seychelské ostrovy a ich čarokrásne biele a romantické pláže s typickými balvanmi. Moje obľúbené je exotické Thajsko pre ich jedlo, masáže a zvláštnu atmosféru. Singapúr mám rád pre jeho čistotu, bezpečnosť, moderné stavby, kde som plával aj v najvyššie položenom bazéne sveta v hoteli Marina Bay sands. Noblesná bola Francúzska riviéra a mal som možnosť vidieť a stáť pod sochou Krista v Rio de Janeiro, kde som naživo videl futbalové majstrovstvá sveta na slávnom brazílskom štadióne Maracana. Zvláštny pocit som mal na Soche slobody v New Yorku a nik-dy nezabudnem na prekrásny ostrov v Indickom oceáne Mauricius, či na pulzujúce veľkomesto Hongkong a úžasné Filipíny, kde som videl skromné chudobné prístrešky, kde som stretol ľudí, ktorí majú málo, ale žijú šťastný život. V Malajzii sa zas miešajú kultúry a náboženstvá mnohých národov. Spoznal som viac kultúr a naučilo ma to byť tolerantnejším a takisto ma to naučilo vďačnosti za všetko, čo v živote mám. Keď človek cestuje do chudobnejších častí sveta, tak si uvedomí, koľko toho v živote má a naučilo ma to neriešiť v živote veci, ktoré nie sú podstatné. Nezakladám si na materiálnych veciach, pretože po čase sa zničia, stratia hodnotu. Vidieť svet, to sú zážitky, spomienky, ktoré nikdy nevyblednú a zostanú mi navždy.
