V nominácii slovenskej reprezentácie sa do kategórie U16 prebojoval aj Karol Švajlen. Tento talentovaný mladík absolvoval majstrovstvá sveta v anglickom Sheffielde a po náročnom programe sa zaslúžene tešil zo striebornej medaily.
Majstrovstvá sveta v hokejbale sa konajú každé dva roky. Káder U16 tak zväčša tvorili hráči rok narodenia 2000. Karol Švajlen je však ročník 2001, a síce bol o rok mladší od väčšiny spoluhráčov, dostal šancu od reprezentačných trénerov. A tých nesklamal.
Ako ste sa dostal do reprezentačného výberu Slovenska do 16 rokov?
– V prvom rade veľké poďakovanie patrí trénerovi Martinovi Benkovi, ktorý mi dával príležitosti hrávať na turnajoch za Topoľčany. Reprezentační tréneri si ma vybrali do širšej nominácie Slovenska. Uskutočnili sa tri stretnutia výberu a zakaždým sa rozlúčili s piatimi hráčmi až zostala výsledná nominácia, v ktorej som sa i ja ocitol.
Aký bol program na majstrovstvách sveta?
– Hralo sa systémom každý s každým. Z konečnej tabuľky potom prvé dve mužstvá hrali finále, mužstvá na 3. a 4. miesto odohrali zápas o bronz. V prvom rade sme boli dosť unavení z cesty. Cestovali sme autobusom a hneď po príchode nás čakal zápas so Švajčiarmi. Mali sme aj dlhšiu rozcvičku, ale nevedeli sme sa dostať do nášho herného tempa. Zápas sme vyhrali 6:4, súpera sme tlačili a zaslúžene sme vyhrali. V druhom zápase sme podali už oveľa lepší výkon, hoci sme narazili na najslabšieho súpera celých majstrovstiev – domácich Angličanov. Tých sme do ničoho nepustili a vyhrali sme jasne 17:1. Stretnutie proti Česku bolo pre nás zlomové. Museli sme v tomto stretnutí vyhrať, ak sme chceli pomýšľať na finále. Začali sme opatrne, no rýchlo sme viedli 3:0. Tréneri nám prízvukovali, že musíme na nich vyletieť a už po prvej tretine sme viedli trojgólovým náskokom. V stretnutí sme vyhrávali už 6:1, pričom som strelil piaty gól Slovenska. V závere prišli z našej strany zbytočné fauly a Česi zdramatizovali zápas gólmi na konečných 6:4. Jedinú prehru sme mali s Kanadou, ktorej sme podľahli jasne 0:7. V tomto stretnutí nám nič nevychádzalo, asi sme sa zľakli už len zvučného mena súpera. Nasledoval zápas s USA, kedy sme už vedeli, že ak vyhráme, tak nám finále neujde. Američanov sme k ničomu nepustili, absolútne sa nedostali do žiadnych vyložených šancí.
Skupinu teda vyhrala Kanada, vy ste ju vyznali z druhého miesta v boji o zlato...
– Vo finále to bol už úplne iný zápas ako v skupine. Síce sa Kanada rýchlo ujala vedenia 1:0, ale hneď pri ďalšom striedaní sa nám podarilo vyrovnať na 1:1. Tréneri nám dohovárali, aby sme viac hrali v strednom a útočnom pásme a vo vlastnom obrannom boli iba minimálne. Postupom času začali byť Kanaďania nervózni, ale napokon strelili víťazný gól na konečných 2:1, keďže sme inkasovali veľmi lacný gól, kedy sa brankár nedohodol s obrancom.
Napriek prehre ale asi prevládala radosť, predsa len ste vicemajstri sveta...
– Hneď po zápase prevládal skôr smútok, tie emócie po takejto tesnej prehre boli všelijaké. Postupne sme si však začali viac a viac uvedomovať, čo sme vôbec dosiahli. Veľmi ma však tento úspech povzbudil a verím, že to nebola moja posledná takáto cenná medaila.
Ako na vás zapôsobilo Anglicko?
– V Sheffielde bola dosť zima a neustále tam pršalo. Najhoršia bola ale strava, obed bol zložený prevažne z nejakých divných zemiakov so zemiakmi a podobne. To bol základ každého obeda. Ale pochodili sme aj miestne pamiatky, boli sme aj na futbalovom štadióne.
Ste vicemajstrom sveta v hokejbale, ako ste sa ale vy dostali k hokejbalu?
– K hokejbalu ma dostal súčasný tréner Martin Benko pred tromi rokmi. Vtedy som ešte hrával za Bošany, ale následne v Topoľčanoch opäť začali páni Benko a Valko robiť hokejbal a hráčov z Topoľčian stiahli z Bošian späť. Na prvom turnaji, čo boli majstrovstvá Slovenska U14, sme nešťastne a po tendenčnom výkone rozhodcov skončili v skupine. Rovnako aj v tomto roku, ale už v kategórii U16, sme opäť vypadli na majstrovstvách Slovenska v skupine, kde nám dokonca neuznali regulérny gól. A minulý rok v kategórii U15 sme skončili na turnaji v Nitre štvrtý a v kategórii U13 sme turnaj vyhrali.
Čo vás teraz čaká?
– Najbližšie nás čaká hokejbalový turnaj v Bošanoch, kde budem pôsobiť v tíme nášho trénera Martina Benka.
Kto tvoril káder U16?
– Väčšinu tímu tvorili hokejisti, z toho šesť až sedem chalanov je zároveň hokejovými reprezentantmi Slovenska. Len traja z výberu boli čisto hokejbalisti.
Čo hovorí topoľčiansky tréner Martin Benko?
„Reprezentační tréneri si Karola vybrali počas našich zápasov, či už na turnajoch alebo majstrovstvách. Švajlen bol už v minulom roku v reprezentačných výberoch Slovenska U14, kde sa v Čechách zúčastnil reprezentačných medzinárodných zápasov,“ pridal zhodnotenie Martin Benko, ktorý sa tiež môže pýšiť titulom vicemajstra sveta. Už počas najbližšieho víkendu sa konal hokejbalový turnaj v Bošanoch, Švajlen nastúpil v trénerovom mužstve. „Týchto šikovnejších starších chalanov berieme do kvalitných tímov, aby sa učili od starších a skúsenejších hráčov ako majster sveta Vlado Žák, či ja ako vicemajster sveta. Títo chalani potrebujú získavať skúsenosti a práve nominácia v takýchto tímoch im k tomu pomôže. Chceme v Topoľčanoch opäť rozbehnúť hokejbal na najvyššej úrovni a musíme pracovať na tom, aby mládež postupne nahrádzala už nás, starších hráčov.“
Lastovička v podobe Švajlena je len dôkazom, že práca s mládežou je nastavená dobre. „Karol je môj prvý reprezentant, ktorého som vychoval. Je síce aj hokejistom Topoľčian, no svoje prednosti preukázal aj v hokejbale. Treba dodať, že ani hokejisti nemusia byť vždy dobrými hokejbalistami. Predsa len sa hokejbal hrá úplne iným štýlom. Účasť na hokejbalových tréningoch je ale pre týchto hráčov veľmi dôležitá, pretože nacvičiť rozohrávku či akciu s loptičkou, je úplne niečo iné ako na ľade s pukom,“ dodal Martin Benko.
Topoľčany mohli mať na majstrovstvách sveta dvojnásobné zastúpenie. „V širšej nominácii do reprezentácie bol aj Igor Oborný – hokejista, ktorý však pravidelne nehral hokejbalové turnaje. V hokeji bol v národnom výbere, no v hokejbale sa mu to nepodarilo,“ dodal tréner Topoľčian Martin Benko.
