Kanonier Adrián Tóth pokračuje v rodinnej tradícii, keď po dedkovi a neskôr po ocinovi pokračuje vo futbalovej kariére. Síce v jarnej časti nastupoval kvôli pracovným povinnostiam v Nemecku zväčša len na niektoré domáce zápasy, napokon jeho jedovatá pravačka mu zariadila titul v súťaží gól jari 2016. Týmto titulom Tóth minimálne do zimy vešia kopačky na klinec, pretože nestíha skĺbiť pracovné povinnosti v Nemecku s futbalom.
Kedy ste sa dostali k futbalu a kde všade ste pôsobili?
- K futbalu som sa dostal až v trinástich rokoch, pretože predtým som hral hokej. Môj otec dlhé roky hrával každý víkend za starých pánov futbal v Oponiciach a to za každého počasia. Popri nich som sa aj zoznamoval postupne s loptou a keď som skončil s hokejom, tak ma dedko Herda zobral do žiackej kategórie do Tovarník. Pod vedením trénera Uškoviča som postupne v Tovarníkoch prešiel až do mužskej kategórie. V kategórii U19 som sa prebojoval do výberu Západoslovenského futbalového kraja, s ktorým som odohral aj dva medzištátne zápasy. Vojenskú službu som absolvoval v Topoľčanoch, kde som hral za MFK. Po vojne som na rok vrátil do Tovarník a odtiaľ som prešiel na dva roky do Rakúska (Zemendorf a Stocking). V Stockingu bola výborná partia, ale po poslednom kole, v ktorom sme vyhrali 7:1, kde som skóroval štyrikrát, mi oznámili, že so mnou nepočítajú. Zhodou okolností boli dva týždne pred tým za mnou funkcionári z Oponíc s ponukou hrávať za TJ. Najskôr som ich odmietol, ale po tomto prípade sme sa dohodli a od sezóny 2006/2007 som hrával za Oponice. Strávil som tam šesť rokov. Ešte raz som vyskúšal legionárčenie v Rakúsku, po ktorom prišla ročná pauza, pretože som si liečiť potrhané šľachy v členku. Po vyliečení som pokračoval už len v Oponiciach, hoci jednu sezónu som strávil ešte na hosťovaní v Krušovciach.
Oponice vyhrali 6. ligu ObFZ Topoľčany a vybojovali si tak historicky postup do V. ligy Stred. Ako by ste zhodnotili celú sezónu?
- Nerád by som hodnotil celú sezónu, pretože za Oponice som v minulej sezóne odohral sedem či osem zápasov. Pracujem už štvrtý rok v Nemecku a chodievam zväčša len na domáce zápasy, aj to nie pravidelne. Chlapci z Oponíc si ale postup zaslúžili, lebo v poslednej sezóne bolo na nich vidieť, že pravidelne a poctivo trénujú. Prezident klubu zložil dokopy kvalitné mužstvo a podľa mňa víťazstvo v najvyššej okresnej súťaží je v správnych rukách.
Stali ste sa premiérovým víťazom súťaže gól jari. Čo na to hovoríte?
- Priznám sa, že posledný týždeň hlasovania som vstával i zaspával na internete sledovaním aktuálneho počtu hlasov. Bolo to zaujímavé, chcel som vyhrať. Musím ale povedať, že táto súťaž je dobrým nápadom.
Kto všetko podľa vás hlasoval?
- Rodina, priatelia, známi a ďalší. Viem o hlasoch z Macedónska, Nemecka, Talianska i Anglicka, či z amerického Dallasu. Veľa známych mi nezávisle od seba hovorilo, že ma podporili, za čo som im veľmi vďačný. Určite neviem, kto všetko za mňa hlasoval, ale touto cestou sa chcem každému jednému poďakovať za každý jeden hlas.
Gól padol po štandardke, trénujete špeciálne túto disciplínu?
- Pred dvadsiatimi rokmi som ešte poctivo trénoval a vtedy som trénoval aj tieto štandardky. Momentálne, ako mi hovorí aj moja sestra, ja ich trénovať už nemusím, ono to príde samo. Je ale pravdou, že pred týmto zápasom bol v Nemecku v piatok sviatok, a tak som bol v Oponiciach už o deň skôr. Síce Oponice práve v ten piatok netrénovali, no zobral som si asi päť lôpt a zahral okolo tridsať štandardiek. Z nich možno len dve skončili v bránke. Ako to však býva zvykom, v zápase to tam padlo, síce až na štvrtý pokus a v 90. minúte, ale prišlo to a ten gól nakoniec ocenili aj hlasujúci.
Poradie najlepších troch:
1. Adrián Tóth (Oponice) - 4870 hlasov
2. Filip Balaj (FC Nitra U19) - 4229 hlasov
3. Gabriel Kamdem (Cigeľ) - 2185 hlasov
