TOPOĽČANY. Pavol Reisel získal ako jediný zo Slovenska príležitosť niesť slovenskú vlajku počas úvodného ceremoniálu na Svetových dňoch mládeže v poľskom Krakove. Tridsaťročný rodák z Topoľčian momentálne študuje druhý ročník Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohoslovenskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Ťažký začiatok jeho životnej cesty
Ako mladý sa prebíjal mnohými životnými nástrahami, z ktorých najhoršou bola závislosť na drogách.
Vysporiadať sa s problémami a prijať samého seba mu pomohlo až kresťanské združenie Komunita Cenacolo v Chorvátsku. „Prvé kroky v tejto škole života neboli ľahké, boli plné odriekania, utrpenia, súbojom so starým JA?. Tu som sa zamiloval do života. A jeho zmysel som našiel v službe blížnemu,“ takto opisuje Pavol Reisel na blogu začiatky svojho boja proti závislosti.
„Naučili ma nebáť sa ísť vpred, no najmä nehanbiť sa za seba.“ Roky pôsobil v zahraničí aj ako misionár a pomáhal mladým ľuďom, pretože sám sa dokázal vcítiť do ich kože.
Taká česť sa neodmieta
Ponuku reprezentovať náš štát na Svetových dňoch mládeže získal od svojho dobrého priateľa, kňaza, ktorý mal na starosti slovenskú prípravu na toto multinárodné stretnutie. „Bola to obrovská česť, nemohol som odmietnuť,“ s úsmevom dodal, že sa na podujatie aj psychicky pripravoval. Dopomáhalo mu k tomu najmä nosenie slovenského dresu.
Do Poľska prišiel spolu s viacerými ľuďmi z trnavskej arcidiecézy už týždeň pred začatím Svetových dní.
Podieľali sa na prípravách a zoznamovali sa s miestnymi, ktorí sa o nich starali ako o vlastných a vymýšľali im zábavný program. Dokonca im vybavili aj bicykle, aby si sami mohli zažiť, ako sa asi cíti Peťo Sagan v pelotóne.
Strach nemal
„Možno som naivný, no neverím, že by sa tam niečo stalo. Aj keď teraz sa to už ľahšie hovorí,“ odpovedal Pavol Reisel na otázku, či sa nebál hroziacich teroristických útokov. Jediný raz, keď cítil napätie bolo v zákulisí pred zahájením úvodného ceremoniálu, keď všetkých prehľadávali policajti.
O pokojný priebeh sa po celý čas staralo množstvo policajtov, ktorí hliadkovali v uliciach.
To čo pociťoval na Svetových dňoch mládeže, len ťažko vyjadroval slovami. Emócie z udalosti a z dvojmiliónovej masy ľudí, ktorých spája spoločná viera napokon zhrnul do siedmych slov. Spolu žiť, spolu trpieť, spolu sa radovať.
Autor: Lucia Puttersteinová
