Ako už býva tradíciou, cyklisti z CTK Topoľčany boli opäť najpočetnejšou skupinou v 128 člennom pelotóne účastníkov. V tomto roku sa k nim premiérovo pridali aj chalani z MTB Sližar Solčany.
Po skorom budíčku pred štvrtou hodinou ráno ešte za tmy vysadli cyklisti na svoje bicykle a vyštartovali na ťažkú a dlhú cestu. Prvou prekážkou na trase bol výstup na kopec Jašter za Hlohovcom a nasledovne „hupáky“ až po Topoľčany. Po východe slnka bolo podľa mrakov jasné, že celú jazdu ešte môže sťažiť cyklistom dážď, k čomu nakoniec aj došlo. Jazda cez Veľké Pole už bola v daždi a o to bol zjazd nebezpečnejší. Našťastie, všetci došli bez zranení na prvú plánovanú zastávku v Horných Hámroch. Po potrebnom občerstvení cyklisti pokračovali v zamračenom počasí cez Žarnovicu do Zvolena, kde bola druhá plánovaná zastávka na obed. Po odšliapaní takmer 150 km si dobrý obed všetci zaslúžili.
Ďalšia časť cesty cez Sliač, Banskú Bystricu až do Nemeckej sa už zaobišla bez dažďa a tak kilometre ubiehali v pohodovom tempe. Po krátkej pauze na občerstvenie prišla cyklistom do cesty prvá vážna prekážka, a to prejazd cez obávaný, 23 km dlhý, horský prechod Čertovica. Hlavne posledných šesť kilometrov dostatočne preverilo kondíciu všetkých cyklistov. O to krajšie bolo slnko, ktoré sa prvýkrát ukázalo a ešte viac zatraktívnilo nádherný výhľad do doliny.
Následný dlhý zjazd z Čertovice k Hybe bol odmenou pre všetkých, ktorí sa vyštverali na Čertovicu. Cestu trochu znepríjemnili kopčeky cez Hybe, odkiaľ sme prvýkrát uvideli Tatry (len škoda, že v mrakoch) k amfiteátru vo Východnej a pred Važcom. Po prekonaní týchto prekážok už mali cyklisti pred sebou poslednú výzvu, a to takmer osemkilometrový „stupák“ z Tatranskej Štrby na Štrbské pleso. Síce stále bez dažďa, ale s tatranskými končiarmi v mrakoch. Posledných 21 kilometrov už bola vyhliadková jazda cez tatranské mestečká a dedinky až po ubytovanie v Starej Lesnej. Po viac ako jedenásť a pol hodiny na bicykli sa všetci tešili na sprchu a hlavne večeru.
Po relaxačnom piatku, aj keď počasie príliš neprialo a opäť aj pršalo, sme sa zobudili do nádherného sobotného rána, čo bol prísľub pohodového dňa v sedle bicykla na 240 kilometrov dlhej ceste späť do Topoľčian.
Po tradičnej spoločnej fotografii všetkých zúčastnených z CTK Topoľčany a solčianských Sližárov cyklisti absolvovali rozcvičku, výšľap s dĺžkou viac ako dvadsať kilometrov zo Starej Lesnej na Štrbské Pleso. V nádhernom slnečnom počasí sme pokračovali v ceste cez Podbanské a Liptovský Mikuláš až k Liptovskej Mare. Prvá zastávka na občerstvenie bola samozrejme niektorými využitá aj na kúpanie sa v Liptovskej Mare. Ďalšou cestou cez Bešeňovú, a tradične kolónami upchatú cestu po Ružomberok, sme ukrajovali ďalšie kilometre z návratu domov. Na tomto úseku sa ukázala výhoda cestovania na bicykli, keďže sme cestu z Bešeňovej absolvovali rýchlejšie ako autá. Pár minút pred jednou hodinou nás už čakal zaslúžený obed v Sučanoch. Po prejazde Martinom už zostávalo posledných 100 kilometrov s ešte jednou prekážkou, a tou bol prejazd cez Kláštor pod Znievom, Vrícko a viac ako kilometrový strmý úsek na Vrícko. Samozrejme, že všetci ho zvládli. Cesta do Prievidze a Bojníc už utekala skoro sama, posledná zastávka na občerstvenie za Bojnicami a posledné kilometre do Topoľčian už boli len povinnou jazdou.
Po ôsmich hodinách v sedle bicykla sme sa unavení, ale spokojní, a hlavne zdraví vrátili domov. Samozrejme, všetci s myšlienkou, že na budúci rok si to zopakujeme a dáme si tých takmer 550 kilometrov do nôh znovu.
PETER GABAJ, CTK Topoľčany
